Rozhovor so spisovateľkou a pedagogičkou Máriou Janou Jablonskou: Cesta spomienkami

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on pocket
Pocket
Share on email
Email

PhDr. Mária Jana Jablonská je slovenská pedagogička, poetka a publicistka, členka Spolku slovenských spisovateľov, predsedníčka krajskej pobočky Únie žien a členka Literárneho klubu Omega v Trenčíne. Narodená v Svätom Jakube, žijúca a pracovne pôsobiaca v Trenčíne. Počas svojho života pôsobila ako pedagogička slovenského jazyka a literatúry na dvoch stredných školách a jednej strednej odbornej škole. Podieľala sa tiež na tvorbe viacerých učebníc. V roku 1997 získala medailu sv. Gorazda za vynikajúce pedagogické výsledky a v roku 2011 získala ocenenie za prínos v regióne na súťaži Výnimočné ženy Slovenska. Získala tiež najvyššie vyznamenanie Rad strieborného trojlístka za vynikajúce zásluhy o skautské hnutie a celoživotnú prácu v skautingu. Je tiež členka SAN a Matice slovenskej. 13. 6. 2019 jej bola udelená predsedom MS Mariánom Gešperom Strieborná cena MS za dlhoročnú činnosť pri napĺňaní programu Matice slovenskej. Slovenská poetka vydala prvú knihu (Podoby lásky) v roku 2001, o dva roky neskôr zbierku S klaunom za ruku a v roku 2005 Dotyky s časom. V roku 2008 autorke vyšla štvrtá zbierka s názvom Pocta životu. V roku 2015 vydala zbierku Aby kúkoľ neprerástol, ktorú krstili Roman Michelko a Ľudovít Števko. Básnické zbierky ilustroval výtvarník Július Činčár.

Skontaktovali sme sa nedávno telefonicky a som rád, že mám tu česť poznať tak činorodú a aktívnu osobnosť. Píšete básne, ste autorka učebníc, angažujete sa v spolkovej činnosti… čo vás inšpiruje k toľkým aktivitám?

Rozsiahlosť otázky s uvedením tematickej náplne mojej činnosti v odpovedi na dominantný podnet, ktorý ma vedie k toľkým aktivitám  – uvediem  v dvoch samostatných častiach.

Čo ma formovalo  v období detstva, v žiackych a študentských rokoch.  V úvode považujem za dôležité pristaviť sa  pri  mieste a  dátume môjho narodenia. Bydliskom i pracoviskom mojich rodičov bola  Banská Bystrica. Pár dní pred mojím narodením dňa 14. 9. 1937 mamička išla navštíviť rodičov do Svätého Jakuba.

Starý otec Ján Voskár – významný tesársky majster, staviteľ drevených mostov a reštaurátor vzácnych drevených stavieb sa po rekonštrukčných prácach na troch drevených kostolíkoch konečne vrátil domov. Do radostnej rodinnej atmosféry zasiahol oznam bubeníka:  „…dnes 14. septembra 1937 zomrel bývalý prezident  T. G. Masaryk“.  Autobus zo Starých Hôr neprišiel a Ja som sa zakrátko domáhala na svet. Starí rodičia aj rodičia boli matičiari. Náručie starých rodičov sa stalo mojím druhým domovom.

Môj život doteraz prebieha v dvoch rovinách. Slovami z básne Dve roviny: „V meste som intelektuálka / kopanice si ma pripútali k sebe/ je to akási schizofrénia moja / jed a med/ v jednej včele/“.

Doba spôsobila, že ma rodičia ešte nie šesťročnú prihlásili na prijímacie pohovory do  Cvičnej školy Štátnej slovenskej učiteľskej akadémie v Banskej Bystrici.  Riaditeľom akadémie bol uznávaný odborník Dr. J. Mihál – latinčinár. Pri besedách nás oslovoval „malí matičiari“. Ako penzista na Gymnáziu Andreja Sládkoviča nás učil latinčinu. 

Boli to aj roky vojny. V čase náletu – škola kryt nemala – s taškou na chrbte, tvárou do zeme kým to neskončilo, polohlasne sme si odriekali modlitbičku. Učebný proces – postavený na  dejinným hodnotách, morálnych a etických princípoch, láske k vlasti a rodine – nám skoro všetkým z triedy po absolvovaní 4. ročníka umožnil uspieť na prijímacích skúškach Gymnáziu  A. Sládkoviča v  B. Bystrici.

A opäť  „náručie“ prísnych a zároveň láskavých pedagógov. Významnou súčasťou výchovy a vzdelávania boli poznávacie zájazdy, tradičné športové súťaže a každodenné športové aktivity na ihrisku v areáli školy, pokiaľ sa na školách vyučovalo náboženstvo, zúčastňovali sa na športových aktivitách aj kňazi. Mali sme aj  voľný prístup do športových areálov mesta.  V  Celoštátnom kole ŠHM  Bratislava 1952 – plávanie –  kategória: ml. dorastenky  som sa umiestnila na 2. mieste.  Na 1. mieste o „dohmat “ pretekárka ŠK Praha.  Závodne sme hrali aj volejbal.

Obdobia turbulencie doby, vrátane 50. rokov (v  B. Bystrici  „B“ akcia),  spôsobili neustále zmeny aj v systéme školstva a my, deti tejto doby, niektoré ešte ani nie sedemnásťročné  (do tejto kategória patrím i Ja) sme sa po splnení podmienok prijímacích skúšok vysokoškolského štúdia  stali  vysokoškolákmi. Do uvedenej vekovej kategórie patria aj  moji kolegovia (roč. 1954)  študenti VŠP v Bratislave v odbore Slovenský jazyk a literatúra, významný jazykovedec Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. a  Doc. PhDr. Augustín Maťovčík DrSc. externý pracovník. NBÚ Martin. Kombinácia  SJal + TV bola otvorená prvýkrát v dejinách slovenského vysokého školstva. Bola to overovacia forma kombinácie TV s iným vedným odborom.  Zo 100 prihlásených športovcov bolo možné prijať len 26   ( 15 SJl  a  11  JR). To nás  zaviazalo obhájiť dôveru, že spolu s TV je možné zvládnuť štúdium v kombinácii s náročným vedným odborom a v ňom i niečo dokázať.  Napr. MUDr. J. Starší – hokejista.

Povedzte nám niečo viac o vašej pedagogickej práci…

Postoje a  rozhodnutia pri výkone pedagogickej profesie – zostať verná promočnému sľubu pedagóga byť v školskej službe a mimoškolských aktivitách robotníkom slovenského národa. 

Moja pedagogická práca po ukončení štúdia v  r. 1958 začala na Zdravotníckej škole  v Trenčíne.  ZŠ patrili pod MZ SR (to nás obohatilo o poznatky z medicíny a systému zdravotníctva – odborné predmety vyučovali primári Trenčianskej nemocnice a atestovaný  stredný zdravotnícky personál).

V školskom systéme a príslušných SV a PV predmetoch pod MŠ SR.  MUDr. Zdeněk Cicvárek, Csc. primár odd. klinickej biochémie – šéfredaktor časopisu Lekársky obzor ma požiadal  byť v tíme redakcie pre oblasť jazykovej a štylistickej korektúry príspevkov.

Dekrétom MŠ po inšpekcii v r. 1962 a niekoľkých príspevkoch do časopisu „SJl v škole“ som bola menovaná predsedníčkou Celoslovenskej predmetovej komisie SJal pre ZŠ. Pre  žiakov druhého ročníka som každoročne organizovala autobusovým zájazdom návštevu Národného cintorína. V r. 1965 bola za pomoci latinčinárky obnovená činnosť Matice slovenskej.

Po Komisionálnej previerke k vstupu vojsk VZ  v roku 1972  k  striktne postavenej otázke:  „súhlasíte“  –  „nesúhlasíte“  som komisiu požiadala o možnosť predslovu k odpovedi: „Moje stanovisko k vstupu vojsk  je v súlade s vyhlásením Generála Ludvíka Svobodu, ktoré je publikované a doteraz  nezmenené  nasledovného  znenia:   Vstup vojsk bol nepotrebný, my by sme boli situáciu sami zvládli“. Dekrétom zo dňa  30. 6. 1972  bola moja pedagogická práca ukončená.

To chcelo určite veľkú odvahu… v tej dobe…

Za pomoci člena previerkovej komisie, vojenského lekára,  som  sa  dňa 1. 8. 1972 zúčastnila konkurzu GR VHJ Slovakotex (STX) k zriadeniu Doškoľovacieho ústavu vedúcich pracovníkov (DÚ VP) STX. Bola  som prijatá na funkciu vedúceho metodika a následne aj na funkciu zástupcu riaditeľa.

Ročné Kvalifikačné štúdium vedúcich pracovníkov bolo realizované formou týždenných sústredení raz mesačne. Ukončené záverečnou skúškou a obhajobou práce za účasti ext. prednášateľov – zástupcov príslušných VŠ.

Prečo považujem dané údaje ako dôležité? Pracovná náplň môjho funkčného zaradenia organizačná (vzdelávací proces + týždenný pobyt) a prednášateľská (komunikácia,  rétorika,  pracovné a  spoločenské vzťahy na pracovisku + študijné texty) mi umožnili spoznať, čo dospelému človeku rodina z určitých dôvodov dať nemohla alebo nedala a či škola v otázke odbornosti a etiky svoju úlohu splnila alebo v určitých oblastiach „zlyhala“.

Kompetenciu pôsobiť v odbore Vzdelávania dospelých som si doplnila denným postgraduálnym štúdium v špecializácii Vzdelávanie dospelých FF UK Bratislava, intenzívnym  kurzom jazyka anglického Dom techniky Bratislava, Kurzom  organizácie a riadenia pre poverených pracovníkov  DÚ VP  priemyslu Praha  /organizátor Ústav riadenia priemyslu  Praha / a na UJEP Brno PhDr.

A ďalšia  trauma doby – pre mňa životná „skúsenosť“. V roku 1980 došlo v oblasti priemyslu na Slovensku a následne i v oblasti DÚVP rozhodnutím  Vlády k  výrazným deštrukčným zásahom. Reakciou na nekompetentnosť zásahov bez adekvátnej koncepcie bolo rozhodnutie zakladateľa a generálneho riaditeľa  STX odísť do predčasného dôchodku.  Školstvo, v dobe turbulencie v priemysle bolo na druhej koľaji plánovaných „zmien“ a  MŠ SR, využijúc situáciu, v danom roku 1980 schválilo štúdiu Výskumného pedagogického ústavu Bratislava.

Koncepcia komunikatívneho vzdelávania na stredných školách (KKV)  formou overenia  v šk. r.   1980/81 – 1983/84 na 5. SŠ na Slovensku v jednej triede štvorročného štúdia – vo všetkých predmetoch príslušného zamerania predmetnej triedy (napr.: na GYM J. A. Gagarina Trenčín bolo overenie stanovené pre triedu so zameraním na základy strojárstva, základy programovania a  počítačové systémy).

Škola musela  prijať  pedagógov v predmetných vedných odboroch  s  podmienkou   absolvovať  špecializáciu v pedagogike.  Pre pedagógov  všeobecnovzdelávacích  a prírodovedných predmetov vyučujúcich v danej triede absolvovať Kurz výpočtovej techniky  a  počítačové systémy.  Vedením bola poverená  Ing. M. Ličková – interný pedagóg, predtým pracovníčka  GR STX  v Ústave  programovacej techniky  s  absolvovaným  pedagogickým štúdiom.  Riaditeľ GYM J. A. Gagarina  TN  Mgr. J. Hunák  – poradca pre GYM na MŠ SR – ma oslovil k návratu do SŠ s odôvodnením, že moje skúsenosti zo VZD budú pri prvotných informatívnych a inštruktážnych seminároch a  následnom overovaní Koncepcie mimoriadne prospešné.

Napísala ste tiež niekoľko učebníc…

Na základe Dekrétu MŠ som 1.9.1980 nastúpila do GYM J. A. Gagarina Trenčín ako interný pedagóg a zároveň overovateľka KKV.  Súbežne som ako externá  lektorka SJal  so zameraním na komunikáciu prednášala pedagógom  v Metodickom centre Bratislava.

V MC Bratislava  bol vydaný učebný text Komunikácia a rétorika pre SŠ a SOŠ, v ktorom som spoluautorka a moja publikácia pre voliteľný predmet  SŠ Literárny seminár – Otvorené dielo – otvorený svet Umberta Eca. Som spoluautorka Čítaniek pre 1. a 2. roč. SŠ. Projekt bol po ukončený  šk. roku 1983/84  vyhodnotený – znovu odborníkmi  – ako úspešný a školským rokom 1984/85 uvedený do praxe.

Bola obnovená činnosť MS. Každoročne sme navštevovali Národný cintorín. Uvedenými údajmi som sa snažila čitateľovi priblížiť odborníkmi VŠ, SAV, VPÚ,  MŠ SR a pedagógov z praxe kvalifikovane vypracovanú koncepciu komunikatívneho vzdelávania s detailne vypracovaným návrhom realizácie.  Snáď by mohla poslúžiť MŠ SR k dôkladnejšiemu posúdeniu neoverených návrhov a  najmä častých – objektívne, ak sa zamyslíme, významnými  odborníkmi nazvaných  bez koncepcie  zásahov do vzdelávacieho i organizačného systému stredného a vysokého školstva.

Dejiny vzdelávania od najstarších čias mementom varujú pred účelovými rýchlymi devastujúcimi zásahmi, ktorých následky sa veľmi zložito eliminujú nielen v samotnom systéme, ale najmä v  zásahu do formovania osobnosti žiaka – študenta pri „ akomsi“ druhotnom postavení  morálno-etických princípov, čo je už následnými úpravami  nerealizovateľné. Záleží už len na ňom samom ako sa sám s danou  otázkou vysporiada.  V roku 1995 – po maturite s tromi triedami som ukončila školskú službu. 

V auguste roku  1995 ma oslovil Dr.h.c. akad. Ing. I. Plander DrSc. – vedúci tímu špecialistov priemyselných podnikov guma, textil, kovy k založeniu Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne (TnUAD v Trenčíne) stať sa členom pracovného tímu v oblasti organizácie a  riadenia.  Svoju úlohu, ako  bolo konštatované, som splnila. Ponuku  akad. I. Plandera stať sa kvestorkou som s poďakovaním už neprijala. Pri slávnosti otvorenia TnUAD v Trenčíne mi v úvodnom príhovore vyslovil za prácu v tíme veľké poďakovanie.  A akoby už toho nebolo  dosť.  V septembri 1997 ma opäť argumentačným príhovorom oslovil predseda  TrK Ing. Milan Topoli  s požiadavkou  zúčastniť sa konkurzu na riaditeľa MC „VIAC“  pre SŠ a SOŠ TrK.

Po predložení Návrhu Koncepcie som bola menovaná. MC v spolupráci s vynikajúcimi spolupracovníkmi som založila, úspešne s Uč.Pl doškoľovania pre jednotlivé predmety SŠ a SOŠ do praxe uviedla a  31.12. 1998 splnenú aktívnu pedagogickú prácu definitívne ukončila.

Rozsah mojej odpovede pre čitateľa môže byť diskutabilný. Môj zámer a hlavne dôvod uviesť, čo som v priebehu pedagogickej práce zažila, v súčasnej zložitej dobe pandémie,  ktorá výrazne zasiahla život a prácu každého pedagóga i  v úlohe matky, otca, manželky – manžela, rodiča, v mnohých prípadoch i v úlohe dcéry, syna bolo prispieť k duševnej stabilite a posilneniu profesijného povedomia a poslania. Od ukončenia aktívnej pedagogickej práce pôsobím prednášateľskou a konzultačnou činnosťou v prípade oslovenia, ale najmä úsudku, či som kompetentná, teda schopná byť užitočná. To všetko „ čo mi život naložil “ som zvládla len za pomoci môjho manžela lekára (športovca) primára – patológa, s ktorým sme naše deti a vnúčatá s láskou vychovávali a  navzájom si vo všetkom,  hlavne vytvorením priestoru pre odbornú prácu, pomáhali.     

Spomínala ste tiež, že ste sa venovala Masarykovi…

Dátum môjho narodenia 14. 9. 1937 od stredoškolského štúdia ma inšpiroval k zoznámeniu sa so  životným príbehom a  manželstvom T. G. Masaryka,  následne s jeho vedeckou i publikačnou prácou, ktorá sa od začiatku prelínala s prácou budúceho politika. Prejavilo sa to najmä pri uzavretí Česko-slovenskej dohody známej pod názvom Pittsburská dohoda.

Predstaviteľmi slovenskej organizácie – Slovenskej ligy v Spojených štátoch bola uzavretá zmluva  podpísaná s cieľom, aby uvedené práva národné v rámci spoločnej Česko-slovenskej republiky boli  pre slovenský národ zabezpečené uzákonením, teda vtelením Pittsburskej dohody do Ústavy Česko-slovenskej republiky. Dejinné udalosti, ktoré nasledovali sú Slovákom známe.  Situáciu som sledovala a jasne vnímala už ako dospelá, čo ma o to viac zaviazalo byť robotníkom slovenského národa.

Ste členkou celého radu spolkov, čo vás k tomu viedlo?

Pýtate sa aj  na moju spolkovú činnosť. Členkou Slovenského skautingu som sa stala v období nástupu politického uvoľňovania v roku1966 – jeho opätovnej legalizácie. Môj manžel bol skautom od 16 rokov. Po obnovení Skautingu založil v Trenčíne 1. voj vĺčat a ja som mu na letných táboroch pomáhala. V tábore  vĺčat a včielok boli aj naše deti. V roku 1992, ešte za ČSR, som bola zakladateľkami Slovenského dievčenského skautingu navrhnutá a následne snemom zvolená do funkcie vodkyne  Dievčenského kmeňa SlSK a členkou Náčelníctva. Môj podiel k prijatiu Dievčenského kmeňa Skautingu do Svetovej organizácie WAGGGS /Svetová asociácia dievčenského skautingu Pomáhať a chrániť/  spočíval  v zabezpečení Svetovým výborom požadovaných dokumentov a materiálov.

V  práci vodkyne som realizovala mnou spracovaný Projekt Lesných škôl (LŠ) pre vodkyne oddielov do nášho časopisu – mesačníka Buď pripravená – som pravidelne prispievala článkami s vzdelávacím a informačným obsahovým zameraním. Skautka Sľubom zostáva skautkou po celý život. Moja  činnosť následne  bola zameraná na prípravu a realizáciu LŠ, členky Náčelníctva SlSK. V súčasnosti som už len v Klube Nositeľky Strieborného trojlístka.

Moja činnosť  v Únii žien Slovenska (r. 2002)  po oslovení predsedníčkou MUDr. Irenou Belohorskou ako slovenčinárka s organizačnými skúsenosťami kandidovať za predsedníčku KO ÚŽS Trenčín,  ktorú vykonávam doteraz, je zároveň prepojená s členstvom v Správnej rade  (zastúpenie 8 KO ÚŽS ). Významnou CS akciou je Súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Vansovej Lomnička. Poslaním predsedníčky KO ÚŽS je posilniť a zviditeľniť v generačnom prepojení špecifickú činnosť členiek v jednotlivých krajoch – najmä v oblasti sociálnej, vzdelávania a kultúry.

V r. 2004 som spolu so ZUŠ K. Pádivého TN  Mgr. M. Ilčíkovou – organizátorkou hudobnej časti a korepetítorkou – a TrOS  zorganizovala Koncert mladých umelcov Trenčianskeho kraja venovaný odkazu misijnej činnosti Cyrila a Metoda s účasťou operného speváka SND J. Ďurču  (rodáka z Trenčína)  v Galérii M. A. Bazovského TN.  Koncert sa stretol s veľkým úspechom. Následne sa stal tradíciou dvoch každoročných koncertov umeleckého slova, spevu a hudby mladých umelcov Trenčianskeho kraja Vyznanie jariČaro jesene v spolupráci aj so ZUŠ Trenčianske Teplice. Koncerty sú venované výročiu významných osobností – spisovateľom, historikom, hudobníkom, maliarom,  lekárom,  prírodovedcom z oblasti kultúry a vedy slovenskej – viacerých i s presahom do dejín Európy, niektorí i do dejín sveta.

Moderátorkami koncertov sú odborníčky – členky ÚŽS a MS.  Ako organizátorke som si pridelila, teda naložila,  náročnú úlohu  naštudovať a  v  8 min. vstupe (bez textu)  priblížiť životný príbeh osobnosti a jej významný podiel v predmetnom vednom odbore. Uvediem len najvýznamnejších: J. Jessenius, J. Murgaš, A. Žarnov, MUDr. F.Šubík (patológ Katynský les), I. Stodola, E. Brestenská-Gessayová (po návrate z USA organizátorka zbierky na sochu P .O. Hviezdoslava v Bratislave),  MUDr. I. Stodola,  Trixi Čelková (slovenská špiónka zachránila pracovníkov Apolky pred bombardovaním), M. A. Bazovský, Ľ. Štúr  a jeho súputníci,   P. O. Hviezdoslav,  M. Kukučín a ďalší významní predstavitelia realizmu realisti,  Š. Pozdišovský (historik, nápis  na Trenčianskej skale). Čaro jesene r. 2017  M. Válek, M. Žbirka,  M. Varga – výročia a čo ich spája. A v roku 2019, výročie narodenia Vojtecha Zamarovského – vo svojej práci sa riadil myšlienkou J. W. Goetheho: „Pre národ je potrebné to, čo sa zrodí z jeho obecnej potreby“.

Zákazom  vychádzania ide o doteraz posledný 25. koncert. Mladí umelci sa  v priebehu rokov stali absolventmi konzervatórií, VŠMU  Bratislava, AMU  B. Bystrica a VŠMU Brno.

2. Podľa nášho telefonického hovoru ste sa zúčastnili viacerých významných medzinárodných podujatí. Čo považujte za svoj najväčší životný úspech?

V r. 1978 ako členka delegáciu GR STX v tíme: šéf sekretariátu GR, výrobný riaditeľ, šéfka ekon. Úseku a ja za DÚ VP STX a  tlmočníčka som sa zúčastnila 14 dňovej  služobnej cesty  Kyjev, Leningrad, Riga a Tallin.

Poznatky zo služobnej cesty  vyspelosťou a kvalitou výroby prekonali všetky očakávania. V čom však bola odlišnosť, bola okrem odbornosti srdečnosť prijatia. V Leningrade a Talline dokonca prijatie do rodín, návšteva Galérie Ermitáž a v Talline Festival národnej  piesne. V Kyjeve dôstojnosť ale akási spoločenská  odmeranosť. No a v Rige – žiadna ruština, ak chcete “pochodiť” – musíte hovoriť nemecky alebo anglicky ani do autobusu vás šofér nevezme.

V r. 1992  ako jediná delegátka Dievčenskej časti –  obnovenej  činnosti Slovenského Skautingu som sa  zúčastnila Svetovej mierovej konferencia  WAGGGS -organizovanej  Centrálou dievčenskej časti WAGGGS  v Londýne  za účasti delegátiek  164 krajín sveta.

V r. 1993 ako vodkyňa Dievčenskej časti SlSk som sa zúčastnila 28. Svetovej konferencie WAGGGS v Dánskom meste Nyborg – za účasti dánskej kráľovnej matky nám bolo slávnostne udelené Asociačné členstvo.

V r. 1994 členka delegácie MK SR Dušana Slobodníka  a MŠ SR na oslavách Slovákov v Békešskej Čabe a na slovenskom GYM  na besede s učiteľským zborom.

V r.1995 členka  delegácie  SR – Otvorenie Slovenského domu v Budapešti a návštevy slovenského  GYM v Budapešti.

V  r. 1995 ako členka SR ÚŽS na pozvanie posl. EP MUDr. I Belohorskej som sa zúčastnila 3 dňového zájazdu v Štrazburgu  – vybavila povolenie návštevy na zasadnutí EP. zúčastnila pohovoru pred  komisiou  zástupkýň

V r.1996 na 29.Svetovej konferencii WAGGGS v Kanada meste Halifax  vo funkcii zahraničnej komisárky – prijatá kozmonautkou Dr. Robertou Bondar – som sa  Južnej Kórey a Palestíny, ktoré  po dôkladnom preštudovaní našich materiálov a pohovore so mnou   predložili na konferencii návrh  k hlasovaniu o našom prijatí- návrh bolo všetkými delegátkami snemu schválený.

Nakoľko sme nemali možnosť  splniť  požiadavky pravidelného finančného príspevku do WAGGGS,  bolo naše pridelenie plného členstva presunuté na 30.konferenciu, ktorá sa konala na Islande a po splnení podmienky finančného príspevku nám bolo udelené. Centrála Skautingu je od r.1994 v Bruseli.

V r.1996 na požiadanie posl. EP  Ing. Petra Bacu  byť sprievodkyňou delegácie slovenských poľnohospodárov pri návšteve EP v Bruseli  s poslaním čo najviac im cestou v autobuse i na spoločných stretnutiach  osviežiť v pamäti poznatky z dejín nášho národa a našej kultúry.

Významným poznatkom z mojej účasti na zahraničných podujatiach, mala som možnosť bližšie sa  zoznámiť s osobnosťami všetkých kontinentov sveta, je konštatovanie: Ľudia na svete sa neodlišujú farbou pleti, nesú v sebe mentalitu svojej krajiny. Dominantná je prevaha charakteru a povahových vlastností  jednotlivca a najmä priestor aký v danej krajine Moc – teda vláda – dáva uplatniť jednotlivcom s prevahou predností alebo „manka“ charakter.

Píšete taktiež poéziu a vydala ste celý rad básnických zbierok. Ak by ste mohla vybrať jednu báseň, na ktorú ste najviac hrdá, ktorá by to bola? Čo pre vás znamená poézia? Aký má podľa vás spoločenský zmysel?

Poéziu v lyrickej forme vnímam ako podelenie sa autora s jej prijímateľom o svoje city, pocity, sny, nálady, predstavy, názory. Ak sa autorovi podarí v básni svoje dojmy „nedetajlizovať“, teda vytvoriť prijímateľovi priestor pre konfrontáciu uvedeného s jeho pocitom a predstavou, báseň splnila očakávané – má umeleckú hodnotu. V epickej forme naznačeného alebo zobrazeného príbehu – udalosti historickej, spoločenskej či osobnej —  prijímateľ sa zoznamuje, prežíva alebo sa delí s autorom o pocit z jeho osobného príbehu.  Ak teda autor oslovil, vzbudil záujem, „nementoroval“ a  prijímateľ o ňom povie: „ Je to autor, ktorého uznávam “ – je to pre autora Boží dar.      

Ad 4/ V prvom rade sú to autori, ktorí nadväzujú  na  autorov Antickej literatúry, na ktorej hodnotový potenciál nadviazalo kresťanstvo a následné etapy dejín ľudskej civilizácie a jej  kultúry.  Z množstva významných slovenských osobností najmä J. Fándly, J. Hollý, Štúrovci, P. O. Hviezdoslav, B. S. Timrava, T. Vansová, M. Haľamová, L. Novomeský,  J. Smrek,  V. Mináč, M. Rúfus, M. Válek (+s nimi som sa osobne poznala+).

Zo súčasných najmä P. Dinka, J. Maršálek, P. Jaroš,  M. Záleta a mnoho mladých básnikov a prozaikov, ktorých tvorbu sledujem.  A na záver báseň   S klaunom za ruku :„ Keby som mohla/  s  klaunom za ruku/ prejsť sa storočiami/ navštíviť hradby, krypty kostola /Vyhnúť sa súbojom/ neprijať čašu jedu/ mať obhliadnutý terén/ kým vysadím myšlienku/ do podoby slova /“

Ako vnímate dobu, v ktorej žijeme?

Žijeme v mimoriadne zložitej dobe. V dobe  nerešpektujúcej  dejinné mementá nebezpečia neuvážených rozhodnutí a konaní tých, ktorí rozhodujú o osude ľudstva.  Prestáva byť rešpektovaná  národná suverenita krajín, ktorá chráni priestor identity  občana. Zároveň  v dobe skoro na maximum vyhrotených súbojov veľmocí vlastniacich vojenskú techniku a zbrane so schopnosťou zničiť ľudstvo sveta.

A v tejto varovnej situácii sa ľudstvo  zmieta vo svetovo najrozsiahlejšej vírusovej epidémii  v jej  „rôznych variantoch“ a s ňou súvisiacich nariadení, zákazov a množstva foriem obmedzení osobného a spoločenského života. 

Aké by bolo vaše záverečné posolstvo pre súčasný svet?

Necítim sa byť kompetentná vyslať posolstvo svetu. Pokúsim sa v nadväznosti na predchádzajúcu odpoveď vyslať posolstvo našim občanom – najmä strednej generácii a mladým. Chráňme si zdravie, svojím konaním prispejme k eliminácii šírenia epidémie a jej dôsledkov,   ale najmä nezabúdajme i v tejto zložitej dobe svojimi postojmi a činmi chrániť si našu identitu postavenú na hodnotách našich národných dejín, našej kultúry, nášho jazyka. O „oslabovaní “ jeho kodifikácie  posilňovaním dominancie svetových jazykov sa v zákulisí dlhodobejšie pracuje.

Náš jazyk nie je postavený na idiómoch. Základ a hodnotovú výstavbu nášho jazyka môže spochybniť alebo ignorovať len ten, kto ju nepozná alebo patrí k tým, ktorí prispievajú k jeho deštrukcii. Materinský jazyk je kolískou výchovy a vzdelania, v nej je dieťa kolísané od útleho detstva teplom lásky v duchu národného povedomia.

Rozhovor spracoval PhDr. Lukáš Perný, PhD.


Dávame do pozornosti knihy z nášho online kníhkupectva:

  • Obálka knihy Politika bez moci od autora: Marián Klenko - INLIBRI
    Politika bez moci
    8,50 
  • Obálka knihy Len nie mlčať - INLIBRI
    Len nie mlčať
    11,50 
  • Láska k moci a moc lásky
    11,50 

Jedinenčný prístup k najlepšiemu knižnému bulletínu

Pripravujeme pre Vás kvalitné recenzie a zaujímavosti zo sveta hodnotných kníh, aby ste si mohli pohodlne rozširovať svoje obzory

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *