Genocída Slovanov

Popis

Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, vyše 350-miliónové celosvetové spoločenstvo, svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny alebo Veľkej vlasteneckej vojny  pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre východ (Generalplan Ost).

V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraum) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky miliónov Slovanov. Odhaduje sa, že počas obdobia druhej svetovej vojny bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a zhruba o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny.

Tento nápor na Slovanov prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov. V stredoveku sa tento nápor zo strany „Západu“ šikovne maskoval tzv. šírením kresťanstva a organizovaním krížových výprav proti Slovanom Svätou rímskou ríšou nemeckého národa. Obete tohto „pokresťančovania” už dnes ťažko niekto spočíta, ale išlo o desiatky miliónov zabitých Slovanov a ich postupné vytláčanie na východ (Drang nach Osten). Podobná situácia panovala u južných Slovanov, kde bola agresorom Osmanská ríša a jej genocídna politika voči Slovanom. Pre úplnosť treba ešte spomenúť vojenské ťaženie 600-tisícovej európskej armády vedenej Napoleonom, ktorá v júni 1812 napadla Rusko.

Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že správanie sa a konanie dnešných štátov euro-atlantického spoločenstva už od čias Rímskej ríše sa pridržiavalo základného princípu, ktorý nemecký filozof Tretej ríše Oswald Spengler nazval „faustovským“. Jeho podstatu možno charakterizovať jednoducho troma slovami: expanzia, výboje a parazitizmus na bohatstve porazených a podmanených národov a štátov a všetko čo s tým súvisí. Cieľom všetkých vojnových dobrodružstiev bolo územné rozšírenie, podriadenie si národov a štátov, získanie koristi, obohacovanie sa z bohatstva ulúpeného porazeným a podmaneným národom a ďalšie parazitovanie na práci podmanených národov.