Nová Atlantída

(1 recenzia zákazníka)

Na rozdiel od Morovej Utópie v Bensaleme nepanuje ani sociálna a majetková rovnosť a nie je tu podľa všetkého ani prísna regulácia každodenného života občanov zo strany štátu. Občania dodržiavajú „prirodzený poriadok“ dobrovoľne.

Ak Morovú utópiu môžeme nazvať komunisticko-direktívnou, Baconova utópia je sociálno-liberálna. Ďalší nápadný rozdiel spočíva v tom, že Bensalem na rozdiel od Morovej Utópie  je ešte viac pacifistický.

Daniel Šmihula

Predstavte si, že by ľudstvo využilo všetky technológie a možnosti vedy v prospech vlastného seba-rozvoja, teda pre všetkých obyvateľov planéty.

Predstavte si, že by vďaka technológiám a automatizácii nebolo biedy, ťažkej práce a nastal by všeobecný rozkvet ľudského poznania.

Tak nejak si môžeme predstaviť sen významného novovekého filozofa, vedca a štátnika Sira Francisa Bacona, ktorý neskôr transformovali do svojich politicko-spoločenských teórií velikáni ako Voltaire, Newton, Henri de Saint-Simon a iný…

9,50 

Kategória

4 na sklade

Popis

Utopický román Francisa Bacona Nová Atlantída bol pravdepodobne napísaný roku 1623, ale publikovaný až v roku 1627, rok po autorovej smrti jeho kaplánom, priateľom a literárnym exekútorom Dr. Williamom Rawleym.

V predhovore toto dielo Rawley charakterizuje ako „myšlienku, ktorú môj pán napísal preto, aby v nej predstavil vzor a opis ,akadémieʽ založenej k vytváraniu veľkých a obdivuhodných diel slúžiacich ľuďom k šťastiu a nazvanej Šalamúnov dom či Spoločenstvo diela šiestich dní.“

Dej je zasadený do prítomnosti (teda Baconovej prítomnosti), ale popiera Platónove vnímanie Atlantídy a zahŕňa zásadné klasické, biblické a kresťanské prvky, ktoré sa nájdu v Baconovej predstave utopickej spoločnosti žijúcej v mieri, priateľstve a dobročinnosti na ostrove nazvanom Bensalem (Syn Pokoja). Tam ľudia majú „svetlo“, poriadok a spoločnosť mysliteľov zoskupených v „akadémii“, ktorá je „zasvätená štúdiu prác a stvorení Božích“ a „nájdeniu pravej povahy všetkých vecí, aby sa poznávaním stvoreného diela vzdávala väčšia sláva Bohu a človeku, aby z jeho plodov plynul väčší úžitok“.

V podstate román hovorí o type morálnej, slušnej a priateľskej utopickej spoločnosti, ktorej vládne demokraticky volený parlament s panovníkom, v ktorej existuje organizovaná vedecká spoločnosť, známa ako Šalamúnov dom.

Ten vedie Prozreteľnosť a zaoberá sa skúmaním záhad medzi nebom a zemou a dobročinných využití. Román polo-alegorickým spôsobom prezentuje Baconovu víziu toho, ako si myslel, alebo skôr veril, že môžu fungovať myšlienky jeho Veľkého Obrodenia.

Toto zhrnul v slovách Otca Šalamúnovho domu, „zmyslom našej inštitúcie je poznávať príčiny a skryté pohyby vecí, a rozširovať hranice ľudského panstva na všetky mysliteľné veci“. Bacon v Novej Atlantíde zobrazuje vedecký základ vytvorený podobným spôsobom ako ideálny „baconovský“ zákonný systém, na ktorý dohliada súd, v ktorom „by boli krok za krokom odhalené nepísané zákony prírody a spoločnosti vedcami, ktorí by boli vzdelaní ako právnici, aby sa vyhli predsudkom, ovplyvňovaniu, dogme, ideológii a moci“.

Čo Nová Atlantída zdôrazňuje najviac zo všetkého, je fakt, že pre rozvoj vedy, ktorá je založená na láske a súcite, oslobodení od nenásytnosti a prekonaní sebeckosti, je absolútnou podstatou morálny základ a dobročinný zámer Baconovho Veľkého Obrodenia.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 0.218 kg
Rozmery 21 × 14 cm
Autor

ISBN

9788082020437

Jazyk

Počet strán

70

Rok vydania

2018

Vydavateľstvo

1 recenzia k Nová Atlantída

  1. Lukáš Perný

    Predstavte si, že by ľudstvo využilo všetky technológie a možnosti vedy v prospech vlastného seba-rozvoja, teda pre všetkých obyvateľov planéty. Predstavte si, že by vďaka technológiám a automatizácii nebolo biedy, ťažkej práce a nastal by všeobecný rozkvet ľudského poznania. Tak nejak si môžeme predstaviť sen významného novovekého filozofa, vedca a štátnika Sira Francisa Bacona, ktorý neskôr transformovali do svojich politicko-spoločenských teórií velikáni ako Voltaire, Newton, Henri de Saint-Simon či Karl Marx a Friedrich Engels. Kým väčšina utopistov hľadala zlatý vek v minulosti, v objatí s nevinnosťou prírody, Bacon a jeho nasledovníci predstavili novú víziu filozofie dejín – umiestnili zlatý vek do budúcnosti, kde pokrok, veda a technológie budú slúžiť človeku.

    Anglický novoveký filozof, učenec, historik, politik, vedec, právnik a štátnik Francis Bacon, 1. vikomt zo Saint Albanu, barón z Verulamu, Baco oder Baconus de Verulamio, lord kancelár (* Londýn, 22. januára 1561 – †Highgate, Middlesex, Anglicko, 9. apríla 1626), známy aj ako otec empirizmu a vedeckej metódy, napísal na sklonku života nedokončenú novelu Nová Atlantída o ideálnom štátnom zriadení na utajenom ostrove Bensalem (z hebr. ben ןב ,syn + salem םלש ,úplné; syn celistvosti). Vydaná bola rok po smrti autora, v roku 1627.

    Baconove sci-fi utopické dielo Nová Atlantída vyšlo v Československu dvakrát (1952, 1980), a to vždy v českom preklade. Slovenský preklad Baconovej sci-fi utópie Nová Atlantída (preložila Mária Stanková) vyšlo tento rok vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (citácie v texte budú uvedené z tohto vydania). Vydavateľstvo tak vydalo, po Morovej Utópii, už druhý a svojím významom rovnako dôležitý preklad klasickej utopickej literatúry. Hneď v úvode by som sa chcel poďakovať Romanovi Michelkovi, za umožnenie participácie na vydaní tohto diela doslovom a poznámkami. Knihu bolo dodnes možné zohnať iba v antikvariátoch, preto je slovenský preklad tohto diela mimoriadne dôležitý. Pre svoju unikátnu beletristickú hodnotu kniha nie je len študijným materiálom pre filozofov, ale je inšpiratívna pre každého čitateľa, ktorý má rád dobrodružné a vedecko-fantastické romány. Kto pozná vedecko-fantastické romány Verna, ocení aj dielo Bacona, ktoré bolo napísané už v 17. storočí (pozn. Verne pôsobil až na prelome 19. a 20 storočia).

    Nová Atlantída je svojím spôsobom vyvrcholením Baconovej snahy na poli filozofie transformovaním popularizovania pokroku do polobeletristickej románovej formy opierajúcej sa o určitú fabulu. Po slávnych sociálnych utopistoch Thomasovi Morovi, Tommasovi Campanellovi, chýba už do tretice iba tretí najznámejší novoveký utopista, Francis Bacon.

Pridať recenziu

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *