Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013).
Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána – otca Alberta – syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec.
Jeho životným osudom je objaviť Ruda, najmladšieho z rodu, ktorý by starému mágovi dopovedal príbeh strateného deda Jána, čím by sa, v prípade príbehovej zhody, prelomila uvalená kliatba a on by po sto rokoch života našiel vytúženú smrť.
Príbeh románu „tečie“ meandrami času a okrem hľadania životného šťastia, domova, pokoja, prijatia, stabilných hodnôt, sprostredkúva aj autentickú sondu do života umelcov, murárov v emigrácii, zabudnutých seniorov, zákopovej vojny či vojnových zajatcov, ale aj mládeže na začiatku nového tisícročia.
Román obsahuje aj množstvo polemík, filozofických odkazov, teologických presahov a symbolov. A práve v tomto zvláštnom prelínaní vonkajšieho a vnútorného sveta treba hľadať osobitosť tohto diela.
