Rozhovor s Marcelom Pálešom: Podstata človeka je nemenná

Dnes v rozhovore pre INLIBRI Marcel Páleš. Člen Spolku slovenských spisovateľov, vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. Ďalej dramaturg Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), Rádio Regina Stred. Predtým redaktor webového spravodajstva Bystrica 24 a metodik Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Čítajte viac tu.

1. Čitatelia sa o Vás môžu dočítať, že ste prozaik, básnik, rozhlasový redaktor, moderátor aj dramaturg, ale tiež vysokoškolský lektor či organizátor kultúrnych podujatí. Ktorej z týchto funkcií sa venujete najviac? V minulosti ste prešli aj povolaniami od robotníka, cez metodika v knižnici až po obchodného zástupcu. Využili ste tieto skúsenosti vo svojej tvorbe?

Najviac sa, teda z pohľadu spomenutých funkcií, venujem rozhlasovému svetu. Či už ako moderátor za mikrofónom, či už ako redaktor pri nahrávaní či zostavovaní rôznych rozhlasových príspevkov, reportáží či relácií, ale tiež ako dramaturg. Ide o pestrý profesijný záber, ktorý mi ponúka množstvo literárnej inšpirácie.

Stretávam veľa ľudí z rôznych oblastí, navštevujem rôzne miesta v rôznych regiónoch a spoznávam všeličo pozoruhodné, o čom často bežný človek netuší. Ale takisto všetky tie ostatné novšie aj staršie skúsenosti z iných oblastí sa mi stali bohatým zdrojom podnetov. Postačí pozorne vnímať a všeličo navôkol mi môže byť nápomocné v tvorbe. Často ani nehľadám, ale život mi to ponúka ako na tácke.

2. V roku 2011 ste založil literárne zoskupenie Generácia Nula. Čim je táto literárna skupina charakteristická?

Azda tým, že sa v jednom čase a na jednom mieste spája skupina ľudí, ktorí si nie sú príbuzní ročníkom narodenia, ale tým, že sa ako zoskupenie rodia pre spoločnú myšlienku – tvoriť a svojou tvorbou spoločne robiť svet krajším, a tak vlastne zostať, aj keď raz už fyzicky nebudeme. V Generácii Nula nájdete navonok pestrú paletu osobností – od stredoškolského učiteľa v strednom veku, mladú lekárku, žurnalistov, dôchodcu, kapucínskeho mnícha až po gymnazistku či ministerského zamestnanca.

Tvorbou je ten záber od poézie, prózy až po aforizmy a epigramy. A keď to všetko zmiešate do jedného podujatia, literárne slovo striedané živou hudbou so spevom, publikum je vďačné, pretože nejde o monotónny program. Nedávno sme oslávili desaťročnicu.

3. Skúste našim čitateľom predstaviť obsah a jadro vašej tvorby, čo ňou chcete povedať a aký je podľa vás všeobecne zmysel literárneho umenia?

Náročná dvoj-otázka. Na jednej strane sa venujem básňam, na druhej strane próze, tu a tam úvahovým žánrom. Obsahovo ide často o pozastavenie sa pri navonok všedných zlomkoch života, prehliadaných maličkostiach ako aj nevšedných okamihoch, v ktorých čas postojí. Minimálne v myšlienkach. A tak sa mi námetom môže stať čokoľvek, či už čosi z pracovného ruchu, z rodinného fungovania, alebo len z takých obyčajných chvíľ,
ako keď idete na nákup, kráčate ulicou, alebo ste niekde v prírode.

Nedávno som víkendovo s jedným kolegom z Generácie Nula navštívil Prahu. Hotová baňa inšpirácie! A všeobecný zmysel literárneho umenia? Neviem, či to skúšať zhutniť do jednej subjektívnej odpovede… Podobá sa mi to otázke zmyslu života. Pre niekoho to môže byť možnosť, ako čosi zo seba vyplaviť. Iný v literárnej tvorbe môže nájsť potrebu tvorivej realizácie, prípadne aj cestu k uznaniu. Ďalší zachytáva odpozorované motívy. A takto by sme mohli pokračovať ďalej…

4. Aké máte najbližšie tvorivé plány?

Pri tejto otázke nikdy nevysypem celé vrecko odpovedí, ale tak aspoň niečo… Rád by som v najbližších mesiacoch priviedol do knižnej podoby svoju prvú rozprávkovú knihu. Bude tak trocha zo školského prostredia ako aj z prázdnin, z prostredia Banskej Bystrice ako aj vesmírnych diaľav, o ľuďoch aj iných sympatických (aj nesympatických) bytostiach. O svetle aj tme, o dobre aj zle…

6. Ako vnímate dobu, v ktorej žijeme a aká je úloha spisovateľa v nej?

Každá doba je špecifická a nemyslím si, že žijeme zlú dobu, neporovnávam ju s inými dobami. Filozofia nám šepká, že podstata človeka je nemenná. Doba sa mení, ale človek vo svojej podstate zostáva rovnaký. V mnohom nepoučiteľný, i keď navonok napreduje. Takže úloha spisovateľa sa zrejme tiež nemení, zostáva podobná ako pred sto či pred dvesto rokmi. A aká teda je úloha spisovateľa? To by sme sa opäť mohli vrátiť k slovám o zmysle literárneho umenia a skúšať definovať čosi, čo zrejme presnú objektívnu odpoveď nemá.

7. Čo by ste odkázali na záver našim čitateľom?

by čítali a aby si autorov či diela starostlivo vyberali. Ale najmä by som chcel podčiarknuť myšlienku, že slovo je kľúčom. Každodenne ním odomykáme v sebe aj v iných. Hoci aj mlčaním. Nech sa teda vašim čitateľom darí v hľadaní správnych slov.

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 723 ďalším odberateľom

Článok môžte jednoducho zdieľať:

Facebook
Telegram
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Najnovšie články

Okrídlený Jožko

A že Šindliar nemá velikánov… Písal sa rok 1935, bežný rok, aspoň pre náš malý Šindliar by určite bol býval, ak ...

Najnovšie knihy v obchode

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 723 ďalším odberateľom