Rozhovor s Marcelom Pálešom: Podstata človeka je nemenná

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on pocket
Pocket
Share on email
Email

LUKÁŠ PERNÝ: Čitatelia sa o Vás môžu dočítať, že ste prozaik, básnik, rozhlasový redaktor, moderátor aj dramaturg, ale tiež vysokoškolský lektor či organizátor kultúrnych podujatí. Ktorej z týchto funkcií sa venujete najviac? V minulosti ste prešli aj povolaniami od robotníka, cez metodika v knižnici až po obchodného zástupcu. Využili ste tieto skúsenosti vo svojej tvorbe?

MARCEL PÁLEŠ: Najviac sa, teda z pohľadu spomenutých funkcií, venujem rozhlasovému svetu. Či už ako moderátor za mikrofónom, či už ako redaktor pri nahrávaní či zostavovaní rôznych rozhlasových príspevkov, reportáží či relácií, ale tiež ako dramaturg. Ide o pestrý profesijný záber, ktorý mi ponúka množstvo literárnej inšpirácie.

Stretávam veľa ľudí z rôznych oblastí, navštevujem rôzne miesta v rôznych regiónoch a spoznávam všeličo pozoruhodné, o čom často bežný človek netuší. Ale takisto všetky tie ostatné novšie aj staršie skúsenosti z iných oblastí sa mi stali bohatým zdrojom podnetov. Postačí pozorne vnímať a všeličo navôkol mi môže byť nápomocné v tvorbe. Často ani nehľadám, ale život mi to ponúka ako na tácke.

LUKÁŠ PERNÝ: V roku 2011 ste založil literárne zoskupenie Generácia Nula. Čim je táto literárna skupina charakteristická?

MARCEL PÁLEŠ: Azda tým, že sa v jednom čase a na jednom mieste spája skupina ľudí, ktorí si nie sú príbuzní ročníkom narodenia, ale tým, že sa ako zoskupenie rodia pre spoločnú myšlienku – tvoriť a svojou tvorbou spoločne robiť svet krajším, a tak vlastne zostať, aj keď raz už fyzicky nebudeme. V Generácii Nula nájdete navonok pestrú paletu osobností – od stredoškolského učiteľa v strednom veku, mladú lekárku, žurnalistov, dôchodcu, kapucínskeho mnícha až po gymnazistku či ministerského zamestnanca.

Tvorbou je ten záber od poézie, prózy až po aforizmy a epigramy. A keď to všetko zmiešate do jedného podujatia, literárne slovo striedané živou hudbou so spevom, publikum je vďačné, pretože nejde o monotónny program. Nedávno sme oslávili desaťročnicu.

LUKÁŠ PERNÝ: Skúste našim čitateľom predstaviť obsah a jadro vašej tvorby, čo ňou chcete povedať a aký je podľa vás všeobecne zmysel literárneho umenia?

MARCEL PÁLEŠ: Náročná dvoj-otázka. Na jednej strane sa venujem básňam, na druhej strane próze, tu a tam úvahovým žánrom. Obsahovo ide často o pozastavenie sa pri navonok všedných zlomkoch života, prehliadaných maličkostiach ako aj nevšedných okamihoch, v ktorých čas postojí. Minimálne v myšlienkach. A tak sa mi námetom môže stať čokoľvek, či už čosi z pracovného ruchu, z rodinného fungovania, alebo len z takých obyčajných chvíľ,
ako keď idete na nákup, kráčate ulicou, alebo ste niekde v prírode.

Nedávno som víkendovo s jedným kolegom z Generácie Nula navštívil Prahu. Hotová baňa inšpirácie! A všeobecný zmysel literárneho umenia? Neviem, či to skúšať zhutniť do jednej subjektívnej odpovede… Podobá sa mi to otázke zmyslu života. Pre niekoho to môže byť možnosť, ako čosi zo seba vyplaviť. Iný v literárnej tvorbe môže nájsť potrebu tvorivej realizácie, prípadne aj cestu k uznaniu. Ďalší zachytáva odpozorované motívy. A takto by sme mohli pokračovať ďalej…

LUKÁŠ PERNÝ: Aké máte najbližšie tvorivé plány?

MARCEL PÁLEŠ: Pri tejto otázke nikdy nevysypem celé vrecko odpovedí, ale tak aspoň niečo… Rád by som v najbližších mesiacoch priviedol do knižnej podoby svoju prvú rozprávkovú knihu. Bude tak trocha zo školského prostredia ako aj z prázdnin, z prostredia Banskej Bystrice ako aj vesmírnych diaľav, o ľuďoch aj iných sympatických (aj nesympatických) bytostiach. O svetle aj tme, o dobre aj zle…

LUKÁŠ PERNÝ: Ako vnímate dobu, v ktorej žijeme a aká je úloha spisovateľa v nej?

MARCEL PÁLEŠ: Každá doba je špecifická a nemyslím si, že žijeme zlú dobu, neporovnávam ju s inými dobami. Filozofia nám šepká, že podstata človeka je nemenná. Doba sa mení, ale človek vo svojej podstate zostáva rovnaký. V mnohom nepoučiteľný, i keď navonok napreduje. Takže úloha spisovateľa sa zrejme tiež nemení, zostáva podobná ako pred sto či pred dvesto rokmi. A aká teda je úloha spisovateľa? To by sme sa opäť mohli vrátiť k slovám o zmysle literárneho umenia a skúšať definovať čosi, čo zrejme presnú objektívnu odpoveď nemá.

LUKÁŠ PERNÝ: Čo by ste odkázali na záver našim čitateľom?

MARCEL PÁLEŠ: Aby čítali a aby si autorov či diela starostlivo vyberali. Ale najmä by som chcel podčiarknuť myšlienku, že slovo je kľúčom. Každodenne ním odomykáme v sebe aj v iných. Hoci aj mlčaním. Nech sa teda vašim čitateľom darí v hľadaní správnych slov.

Jedinenčný prístup k najlepšiemu knižnému bulletínu

Pripravujeme pre Vás kvalitné recenzie a zaujímavosti zo sveta hodnotných kníh, aby ste si mohli pohodlne rozširovať svoje obzory

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *