Recenzia na knihu Základní příjem ve světe od kolektívu autorov

Ilustraciu ku knihe zakladni prijem

Nepodmienený základný príjem (NZP) predstavuje finančnú čiastku, ktorú štát poskytuje svojim občanom v pravidelných intervaloch bez ohľadu na to, či poberajú  príjem z pracovnej činnosti alebo iných zdrojov. Kniha Základní příjem ve světe sa zaoberá teóriou, dejinami a uskutočnenými experimentami, ktoré sú spojené so zavedením NZP do praktického života.

Súčasťou knihy sú rozhovory s aktivistom Klausom Samborom, ako aj spoluautormi publikácie – Martinom Brabcom a Marekom Hrubcom. Klaus Sambor, ktorý patrí medzi organizátorov Iniciatívy európskych občanov – Zaveďme nepodmienený základný príjem v EÚ, za hlavné pozitíva NZP považuje: „… vyslobodenie z obáv o zaistenie živobytia, zníženie trvalého stresu, odstránenie chudoby a ich ničivých následkov.“ (s. 14)

V kapitole s názvom Hlavní argumenty (Každému podle jeho základních potřeb) autori Martin Brabec a Marek Hrubec pri vymedzení NZP uvádzajú, že má potenciál zvýšiť sociálnu spravodlivosť, pričom zmierňuje dopady mechanizácie a automatizácie výroby a služieb. Technológie budú čoraz intenzívnejšie nahrádzať ľudskú pracovnú silu. Zisky z práce strojov sú však koncentrované v rukách úzkej ekonomickej elity, preto by malo dôjsť k ich spravodlivejšiemu prerozdeleniu.

Tvorcovia knihy vyvracajú argument, podľa ktorého by zavedenie NZP viedlo ľudí k lenivosti tým, že pracujúci budú mať stále omnoho väčší príjem ako ľudia bez platenej práce. Zároveň spochybňujú tvrdenie, podľa ktorého by zamestnávateľov uplatňovanie tohto nástroja viedlo k znižovaniu miezd, keďže NZP posilní vyjednávaciu pozíciu zamestnancov na trhu práce a prispeje k väčšej slobode pri odmietnutí alebo prijatí zamestnania. Zároveň prispeje k rovnováhe medzi spoločenskými triedami.

Obálka knihy Základní príjem ve svete

V súvislosti so zavedením NZP vystáva otázka, z akých zdrojov by bolo financované jeho poskytovanie

Podľa autorov by sa potrebné finančné prostriedky získali, napríklad, výraznejším progresívnym zdaňovaním osôb s vysokými príjmami a majetkom s tým, že 1  až 10 percent populácie by bolo zdaňované vyššou daňovou sadzbou. Výraznejším zdaňovaním korporácií (hlavne transnacionálnych), či dodatočným zdaňovaním firiem sídliacich v daňových rajoch.

Na tento účel by mohli byť použité prostriedky získané z ekologických daní, ako aj daní z finančných transakcií. Výpočet možností jeho financovania však obsahuje aj niektoré zidealizované návrhy. Napríklad, ako jeden zo zdrojov uvádzajú prostriedky získané uplatnením hmotnej zodpovednosti politikov za ich nesprávne rozhodnutia.  

V kapitole s názvom Experimenty ve světe autori Martin Brabec, Marek Hrubec a Markéta Minářová opisujú projekty, ktoré boli spojené so zavedením NZP v Holandsku, Fínsku, Írsku, Nemecku, Škótsku, Španielsku, Brazílii, Kanade, USA či na Aljaške. S NZP majú skúsenosti na africkom kontinente – v Keni, Namíbii, Juhoafrickej republike, Ugande, ale tiež v Ázii (India, Irán, Macao).

Spoločným znakom väčšiny projektov bol ich experimentálny charakter. Líšili sa v podmienkach, dĺžke trvania a poskytovanej sume.

Okrem nastavenia konkrétnych parametrov týchto projektov je dôležité sledovať najmä účinky NZP po zavedení do praxe. Pozitívne aspekty uskutočnených projektov prevažujú nad negatívnymi stránkami. Poskytli ľuďom väčšiu osobnú autonómiu.

Posilnil ich pocity sebestačnosti pri hľadaní zamestnania, vzájomnú dôveru, možnosť voľby a rozhodovania a participáciu na spoločnosti. Pozitívne účinky boli zaznamenané aj v oblasti zdravia.

Kapitola Historie: průkopníci základního příjmu dopĺňa problematiku NZP o historický vývoj tohto konceptu.

Jej autorka, Markéta Minářová, prostredníctvom exkurzu do dejín sociálneho myslenia približuje názory alebo diela, ktoré sa zaoberali ideou základného príjmu.

Čitateľ sa na tomto mieste dozvedá, že medzi pôvodcov myšlienky patril už anglický filozof Thomas More. Na jeho známe dielo Utópia nadviazal španielsky filozof Juan Luis Vives, ktorý pripravil prvý systematický návrh základného minimálneho príjmu.

Myšlienku zavedenia dividend pre všetkých občanov Spojených štátov amerických navrhol aj americký revolucionár Thomas Paine. Koncept základného príjmu sa ďalej dynamicky rozvíjal v 20. storočí. Zaslúžili sa o to osobnosti ako Bertrand Russell či Martin Luther King.

Publikácia Základní příjem ve světe ponúka stručný, ale ucelený prehľad o koncepte, ktorý sa z dnešného hľadiska môže zdať nereálny, ale takými bolo kedysi veľa sociálnych inovácií a neskôr sa stali skutočnosťou.

Americká novinárka Annie Lowreyová vo svojej knihe Dajte ľuďom peniaze čiastočne spochybňuje zavádzanie NZP ako preventívneho lieku na technologickú nezamestnanosť, no upozornila, že to, čomu dnes čelíme, sú najmä nízke mzdy. NZP by na jednej strane vrátil ekonomike potrebnú rovnováhu a do jej stredu opäť postavil pracujúcich.

Pri hodnotení NZP však treba vnímať aj kritiku tohto konceptu, pričom relevantnou je najme kritika zľava. Napríklad, česká ekonómka Ilona Švihlíková vo svojej štúdii Znovu na rozcestí: okno bifurkace, ktorá bola nedávno publikovaná v súbore textov „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí  vyjadruje obavu, aby napokon nebol len akousi dávkou pre chudobných, ktorá má zabrániť vzniku revolučných podmienok a v tejto súvislosti konštatovala, že nerieši, ale skôr prekrýva otázku moci.  

Tá je spojená s automatizáciou výroby a služieb (kto bude roboty vlastniť a ako sa bude rozdeľovať nimi vytvorený produkt).

Odhliadnuc od vecnej kritiky NZP, téma základného príjmu získava na popularite a za určitých okolností by bola realizovateľná aj v podmienkach súčasného svetosystému. S autormi publikácie možno súhlasiť v tom, že NZP by bol takou základnou civilizačnou zmenou, ako bolo, napríklad, zavedenie všeobecného volebného práva.

NZP má potenciál pomôcť veľkým sociálnym skupinám. K tomu je však treba dodať, že ak by sa takáto zmena udiala v podmienkach prevládajúceho ekonomického systému, tak jeho úlohou nebude tento systém ohroziť, ale stabilizovať.

Recenziu pripravil Marián Klenko

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 723 ďalším odberateľom

Článok môžte jednoducho zdieľať:

Facebook
Telegram
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Najnovšie články

Okrídlený Jožko

A že Šindliar nemá velikánov… Písal sa rok 1935, bežný rok, aspoň pre náš malý Šindliar by určite bol býval, ak ...

Najnovšie knihy v obchode

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 723 ďalším odberateľom