Recenzia na knihu Utópia od Alexandra Riabova a Lukáša Perného

Ilustrácia ku recenzii na Utopia
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on pocket
Pocket
Share on email
Email

Utópia Thomasa Mora je aktuálna aj po 500 rokoch

Thomas More: Utópia, 2017 (pôvodne 1516). Preklad: Mária Stanková. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2017. ISBN: 978-80-8061-966-4

Prvýkrát sme sa s predstavami utopistov bližšie stretli, ak sa to dá vôbec tak nazvať, na hodinách vysokoškolskej filozofie v inom študijnom odbore. A práve aj iba ich ľahký prierez v nás zachoval podobné rozpačité dojmy. Preto výber tejto publikácie bol a je výzvou pre preverenie a ich zosúladenie so skutočnou hodnotou tvorby utopistov.

Jedným z ich čelných predstaviteľov je autor diela Utópia – Thomas More. Znovuvydanie jeho diela na Slovensku, s odstupom 500 rokov od vytvorenia, ktoré je predmetom mojej recenzie, nie že nesklamalo, ale dokonca aj pozitívne prekvapilo.

Oceňujem najmä jednoduchosť jazyka, ktorú prináša jeho moderná edícia a za vysoko hodnotný považujem aj samotný obsah tohto diela, ktorý sa sčasti za uplynulých 500 rokov naplnil a z veľkej časti až neuveriteľným spôsobom prináša svoju aktuálnosť aj dnes.

Thomas More (1476 – 1535)

Žil a pôsobil aj na čelných postoch vládnucej triedy v Anglicku v 15. a 16. storočí. Vyštudoval právo na Oxforde a pôsobil najskôr ako advokát. Od svojich 23 rokov bol zvolený do Dolnej snemovne a o rok neskôr dokonca členom Najvyššieho súdu. V roku 1529 dotiahol svoj kariérny rast na dvore Henricha VIII. až na ministerský post.

Pre nezhody s panovníkom, ktorý sa právnymi kľučkami snažil oženiť druhý a následne niekoľkýkrát za sebou, čo bolo zároveň v rozpore s katolíckou cirkvou a viedlo k vytvorenie anglikánskej cirkvi, na čele ktorej vstal Henrich VIII. Nemohol ďalej pokračovať pod jeho vedením a postu sa vzdal v roku 1532. Keď mu následne neodprisahal vernosť, dostal sa do nemilosti, ktorá viedla až k jeho poprave v roku 1535. O 400 rokov neskôr ho pápež vyhlásil za svätého.

UTOPICKÝ ŽIVOT

Už zo samotného životného príbehu Thomasa Mora prináleži jeho dielu istá dávka rešpektu. Jeho podstatou je fiktívne stretnutie autora so vzdelaným cestovateľom Rafaelom, ktorý rozpráva príbeh, o najlepšom spoločenskom zriadení, ktoré spoznal na ostrove Utópia. Ľudia na ostrove žijú prakticky bez peňazí. Na trhoviskách si každý berie podľa svojej potreby a bez nutnosti výmenného obchodu. Nikto nemá potrebu žiadať viac ako sú jeho potreby, pretože vie, že rovnaký stav tu bude vládnuť aj pre jeho deti a ich deti. Záhaľka je zakázaná, ľudia pracujú 6 hodín denne v profesiách, ktoré sú potrebné a zvyšok času sa venujú štúdiu, či vlastným záujmom.

V ČOM JE PRE NÁS MORE AKTUÁLNY AJ DNES

Príbeh je rozčlenený do niekoľkých kapitol, ktoré postupne približujú život na ostrove. Mnoho myšlienok, ktoré sa v diele uvádzajú pôsobia nadčasovo. Je pozoruhodné s odstupom storočí sledovať, ktoré z týchto ideálov sa postupne napĺňali – napríklad vo vzťahu k chudobe, ktorá vytvára prostredie pre kriminalitu a jej riešením nie sú drakonické tresty, ale skôr úsilie o potieranie chudoby. Mnohé z predstáv, ktoré v diele uvádzal patrili k ideálom, na ktorých spoločnosť stavali socialisti a komunisti.

A mnohými z myšlienok k nám prehovára do duše aj dnes, keď poukazuje na márnivosť bohatstva, luxusu, či dokonca obyčajnej módy, ktorá spôsobuje plytvanie cennými zdrojmi a práce. Módy, ktorú až obsesívne neuroticky živíme dnes marketingom nekonečného konzumu, na azda ktorej zlyhala aj prognóza J. M. Keynesa. Ktorý v časoch Veľkej hospodárskej krízy vo svojom kľúčovom diele prorokoval, že už o sto rokov bude ľudstvo mať dostatok všetkého, čo bude potrebovať a bude tak konečne žiť šťastne.

More s predstihom storočí hovorí o zbytočných zamestnaniach pre spoločnosť v nadväznosti na mnohé neduhy, čo nám výborne pripomína impertinentný bestseller dnešných čias od Davida Graebera s názvom Bullshit jobs. Neuveriteľne jednoducho znejú návody Mora k náboženskej tolerancii medzi obyvateľmi ostrova, ktorí napriek rôznosti vyznaní navštevujú tie isté chrámy a spoločne sa v nich modlia. Sloboda ich vyznania sa šíri maximálne po ich ústny prejav a silu argumentu, nikdy nie násilne, odsudzovaním, či nabádaniu k násiliu, čo je trestané vyhnanstvom.

Skracovanie pracovného času

Hovorí o skracovaní pracovného času po vytvorení dostatočných zdrojov potrieb – debate, ktorá za posledných 200 rokov prešla radikálnymi zmenami od divokého kapitalizmu až po ochranu práv zamestnancov.

Hovorí sa, že utópie vznikali a vznikajú, aby nám prezentovali svet, v ktorom by sme po splnení rôznych podmienok mohli žiť v mieri a šťastí. Táto predstava pôsobí naivne. Je však zlé snívať, ak vďaka tomu hoc aj postupnými krokmi robíme svet postupne lepším?

Práve pre aktuálnosť viacerých tém a osobitne pre ľahkosť jazyka (z ktorej máme inak vždy obavy pri starších dielach), túto knihu odporúčam a považujem jej znalosť za dôležitú výbavu všeobecne znalého a rozhľadeného človeka.

Alexander Riabov


Nadčasové dielo, ktoré opisuje víziu šťastnejšieho sveta
Prečo je stále dôležité čítať Utópiu Thomasa Mora?

Predstavte si ostrov, kde ľudia žijú šťastne a pokojne; kde nepoznajú peniaze, ani chudobu; kde má každý naplnené svoje duchovné aj materiálne potreby; nikto nikoho nevykorisťuje; všetci spoločne pracujú na blahobyte celého spoločenstva; a kde sa každý môže venovať svojmu rozvoju lebo denne pracuje iba 6 hodín.

To je UTÓPIA – neexistujúci ostrov blaženosti, mieru, rovnosti, pokoja a radosti, ktorý ľudstvo hľadá od svojich prapočiatkov a ktorý v roku 1516 našiel (teda presnejšie povedané literárne opísal), právnik, politik, spisovateľ, lord kancelár a napokon svätec a mučeník – Thomas More (* 7. február 1478 Londýn – † 6. júl 1535 Londýn). 

Utópia je fiktívnym rozprávaním medzi Thomasom Morom, Petrom Gilesom a cestovateľom Rafaelom Hythlodayom o federácii 54 mestských štátov umiestnených na (ne)známom ostrove šťastia. Platónova vízia štátu filozofov sa v Utópii Thomasa Mora transformovala do demokratického zriadenia, ktoré je založené na princípoch sociálnej spravodlivosti, ekonomickej sebestačnosti, pacifizme a sofokracii.

Produktívna a zmysluplná práca a dostatok času pre rozvoj – to je základ života v ideálnom spoločenstve.

V slovenčine (Edícia svetových mysliteľov, VSSS, 2017) vyšlo toto dielo po piatich stovkách rokov (od prvého vydania v Antverpách) v preklade Márie Stankovej (zodpovedná redaktorka Silvia Semaková). Autorkou stručného, ale aj zrozumiteľného predslovu je Lenka Bohunická.

UTÓPIA A VLADÁR AKO ZÁKLADNÉ DIELA SOCIÁLNEJ A POLITICKEJ FILOZOFIE

Utópia nie je len literárnou fantáziou (aj keď svojou formou odštartovala vznik nového literárneho žánru), ale aj významným sociálno-filozofickým dielom, ktoré spolu s Machiavelliho Vladárom stálo pri vzniku novovekej sociálnej filozofie.

Ako pripomína Richard Strier, je to práve prvá kniha Utópie, ktorá ukazuje dôslednú sociálnu kritiku vtedajšieho sveta (predovšetkým sociálnej nerovnosti) a na ktorej More stavia svoj ideál inej, lepšej spoločnosti, ktorý projektuje v druhej knihe. Utópia je zároveň nostalgickou túžbou po rurálnom stredovekom spôsobe života v rozpačitom prostredí vznikajúceho raného kapitalizmu (prvotná akumulácia, ohradzovanie pozemkov sú súčasťou Morovej kritiky v prvej časti).

Nové čítania Utópie zdôrazňujú, že aj keď sa slovo utópia spája s naivitou, v skutočnosti Thomas More svoje argumenty zdôvodňuje racionálne. Príkladom je nasledujúca veta: „Pokým je tu vlastníctvo a kým peniaze budú mierou všetkého, nemyslím si, že národ možno viesť či už spravodlivo alebo šťastne: nie spravodlivo, pretože najlepšie veci dostávajú najhorší ľudia; ani šťastne, pretože všetko sa prerozdeľuje len hŕstke (a dokonca ani tá nie v každom ohľade šťastná), kým zvyšok žije v absolútnej biede.“ Taktiež More racionálne kritizoval trest smrti a kruté kriminalizovanie bedárov pre drobné krádeže.[3]

ŠŤASTIE OBYVATEĽOV AKO KRITÉRIUM DOBREJ SPOLOČNOSTI

Hlavným axiologickým kritériom dobrého života je ľudské šťastie, ktorému Thomas More podmieňuje zmysel celého spoločenstva. Vychádza pritom z epikurejskej a čiastočne stoickej filozofickej tradície (obe spája duševný pokoj ako spoločný cieľ bytia), ktorú prispôsobuje svojej horlivej kresťanskej viere a humanistickému svetonázoru. Thomas More podľa zásad, ktoré v Utópii naprojektoval, aj sám žil – jeho rodina žila spoločenským životom a podľa princípov cnosti a múdrosti.

Spájal sa v ňom antropocentrizmus a teocentrizmus. Jeho domov mal podľa Erazma Rotterdamského kaplnku, knižnicu aj študovňu. More mal rád filozofiu, teológiu, filológiu, štúdium jazykov, dejiny, astronómiu, hudbu (sám hral na mnohé nástroje) a prírodné vedy (mal doma vlastný zverinec, v ktorom pozoroval správanie zvierat). V jeho dome sa hralo aj amatérske divadlo.

Slovenský filozof Richard Sťahel v relácii RTVS (o utópiách) pripomenul, že každá spoločenská organizácia sa opiera o ideál, akýsi maják, ku ktorému sa môže spoločnosť približovať, pokiaľ tento ideál považuje za spoločensky platný a všeobecne prijímaný. Miesto, ktoré neexistuje (outopos), ale je zároveň najlepším miestom (eutopos) pre život.

Prečo má byť inšpiratívnym miesto, ktoré je síce ideálne, ale neexistuje? Ako je možné, že Utópia inšpiruje aj po piatich storočiach? Ľudia potrebujú vyšší ideál, ku ktorému by ľudstvo malo napredovať. Práve v chaose tohto sveta by mohla byť vízia solidárnej a komunitárne založenej spoločnosti východiskom z bludiska neistoty neskorého kapitalizmu, ktorého legitimitu totálne nabúrala minuloročná pandémia.

Iste Utópia je dielo, ktoré bolo napísané v kontexte svojej doby a má aj svoje kontroverzné stránky (napr. uniformita v odievaní, obmedzená mobilita). Avšak o tom, ako sa najvyššie idey dajú zneužiť bolo už v postmodernom duchu popísaného dosť.

UTÓPIA PO PANDÉMII

Domnievam sa, že v roku 2021, po krutých skúsenostiach s pandémiou, spojenou s fatálnym zlyhaním západného hyperkonzumného individualizmu, je otázka hľadania lepšieho a spravodlivejšieho sveta opätovne na stole.

Hľadanie sveta, ktorý nie je založený len na bezbrehom individualizme, ale na vyšších humanistických princípoch kooperácie bude veľkou témou budúcnosti v mene samotného prežitia civilizácie, ktorá stojí pred veľkými environmentálnymi, sociálnymi a ekonomickými výzvami.

V Morovej Utópii má každý zabezpečené dôstojné podmienky pre život, všetci spolupracujú a tvoria silnú a sociálne spravodlivú komunitu. Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 nehovorí nič iné: „Každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie… Každý má právo na prácu… na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky… nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu… na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny.“

Dôstojný ľudský život je teda jadrom aj základného medzinárodného dokumentu.

Nie je azda tento ideál tým, k čomu by malo ľudstvo napredovať? Práve preto treba opätovne čítať toto útle, no pre sociálnu filozofiu absolútne zásadné dielo.

Po Thomasovi Morovi sú dodnes pomenované inštitúcie, kostoly, vzniklo Centrum pre štúdia Thomasa Mora v Dallase, Spoločnosť Thomasa MoraPrávne centrum Thomasa Mora, aj vedecký časopis Moreana. More je pre svoju odvahu a myšlienkový odkaz dodnes uctievaný katolíkmi (svätec, mučeník, patrón štátnikov a právnikov), komunistami (odvolávali sa na neho Marx, Engels, Kautsky aj Lenin), ba dokonca i Anglikánskou cirkvou (titul martýr reformácie), ktorej vznik bol paradoxne sprevádzaný Morovou popravou.

Thomas More teda stále inšpiruje a nezostáva v zabudnutí. Morov osud je zaujímavou témou aj pre umenie: mapuje ho seriál Tudorovci (2007) či filmoch A Man for All Seasons (v dvoch verziách 1966 a 1988). Wiliam Shakespeare na motívy jeho zložitého života začal písať divadelnú hru, ktorú však nedokončil. Tragická smrť Thomasa Mora sa stala vstupnou bránou k jeho duchovnej nesmrteľnosti.

Lukáš Perný (vyšlo aj pre Literárny týždenník)


Knihu je možné dostať aj na INLIBRI online kníhkupectve:

Thomas More: Utópia (kniha) | INLIBRI kníhkupectvo

BULLETIN INLIBRI

Kvalitné recenzie, rozhovory s auotormi a zaujímavosti zo sveta hodnotných kníh

Pre odoberanie najnovších článkov a odoberanie e-mailových notifikácií, zadajte prosím vašu e-mailovú adresu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *