Recenzia na knihu Politika bez moci od autora Mariána Klenka

Ilustrácia ku knihe Politika bez moci od autora: Marián Klenko

Aktuálne odkazy a reakcie pred ďalšou krízou. Marián KLENKO: Politika bez moci;  Skutočný obraz reality, Vydavateľstvo  Matice Slovenskej.

V  súvislosti s medializovanými pochybnosťami a relativizáciami o zmysle vedeckej činnosti Matici slovenskej je správny čas na pripomenutie jednej kvalitnej  vedeckej  práce,  ktorú  vydal  Politologický odbor Matice slovenskej v roku 2017. Ide o knihu Politika bez moci erudovaného politológa Mariána Klenka, ktorá je jeho autorským debutom.  To, čo v blízkej budúcnosti čaká ľudskú civilizáciu, nebude dovolenka v štýle all inclusive, ale náročná expedícia do neprebádaných oblastí, ktorú dokáže dôstojne prežiť len vďaka inovatívne organizovanej pomoci a solidarite, rámcuje autor.

Marián Klenko začína dejinami emancipácie od uznania politických práv (sloboda slova, tlače, náboženského presvedčenia), ktoré vydobyli liberáli, cez politické práva (volebné práva) až po práva sociálne, ktoré zas vydobyli socialisti a odborári. 

Zdôrazňuje postupný vývoj nositeľov moci a ich kompetencií od transformácie   feudalizmu  na  kapitalizmus  cez Francúzsku revolúciu, vznik sociálneho štátu v Bismarckovom Nemecku, cez studenú vojnu (boj sociálneho štátu a plánovanej ekonomiky) až po súčasnú formu globálneho kapitalizmu, ktorý sa vyznačuje prerastaním ekonomickej sféry do politiky (trh bez demokracie), úpadkom stredných tried a stratou dôvery v politických reprezentantov, ktorí sa stali vazalmi ekonomických záujmov korporácií.

VLÁDA KORPORÁCIÍ

Cez  nastolený  problém  sa  autor pýta na samotný zmysel politiky a vecí verejných. Čitateľa prevádza dejinami sociálneho a politického myslenia od Aristotela cez prirodzeno-právne teórie, marxizmus až po hlavných ideológov liberalizmu (Locke, Smith).

Autor je kritický tak voči praxi  sovietskeho modelu, ktorý zlyhal následkom neschopnosti konkurovať kapitalizmu v osemdesiatych rokoch, ako aj voči sociálnemu štátu, ktorý vznikol už v 19. storočí len ako reakcia na nebezpečenstvo ľavého radikalizmu, čo dokladuje teóriou Roberta Nisbeta.

Teóriu verifikuje aj na príklade oslabenia sociálnych štátov po páde železnej opony (západné sociálne  štáty rozkvitali, kým museli v sociálnej sfére konkurovať rovnako úspešným ľudovým  demokraciám, ktoré sa popri všetkých nedostatkoch a zlyhaniach vyznačovali zabezpečením širokého spektra  sociálnych práv).

Rovnako je autor kritický voči Fukuyamovej dogme o víťazstve  liberálnej  demokracie,  proti ktorej postavil teórie Wallersteina a Samuela   Huntingtona.

PRECÍZNA ARGUMENTÁCIA

Klenkov vedecký ponor dokazujú citácie a odkazy na celý rad historických (Aristoteles, Hobbes, Machiavelli, Locke, Campanella, Rousseau, Saint-Simon, Comte, Marx, Weber, Smith, Popper), ale aj súčasných mysliteľov (Woodová, Fulcher, Bauman, Fukuyama, Huntington, Žižek, Chomsky, Wallerstein, Fischer, Beck, Albert, Schwieckart, Harvey).

Vedeckosť diela spočíva najmä v precízne podloženom zdôvodnení argumentov, uvádzaním štatistík  a  zohľadnením názorovej plurality. Autor uvádza argumenty liberálov (Popper, Fukuyama), socialistov, ako aj   konzervatívcov. Zároveň v celom diele nachádzame jeho principiálne humanistické pozície zdôrazňujúce potrebu sociálne spravodlivej spoločnosti.

Neopomína ani referencie na československých autorov (Bělohradský, Keller, Hauser, Hohoš, Blaha, Šimečka, Švihlíková, Slačálek, Polák). V jadre knihy reaguje na následky krízy v roku 2008, čo sa v čase pred možnou  ďalšou krízou javí opätovne aktuálne.

Analyzuje tiež podrobne sociálnu situáciu na Slovensku,  teda procesy privatizácie (transformácie), nezamestnanosť, individualizáciu a atomizáciu, pokles  pôrodnosti,  bytovú  otázku (dostupnosť  bývania), druhý dôchodkový pilier, odliv   mladých  ľudí  do  zahraničia  či  komercionalizáciu zdravotníctva. Poukazuje tiež na fenomén večnej flexibilizácie života (potrebu neustálej rekvalifikácie zamestnancov), čo je typický znak  hypermoderny. Knihu doplňujú štatistiky a čísla, čím autor všetky svoje tvrdenia o sociálnej situácii vedecky verifikuje.

Kniha sa končí dosť depresívne a cítiť z nej silnú nemohúcnosť súčasného stavu v oblasti boja za sociálne práva vo svete neustálej akumulácie a rastúcej nerovnosti. V nadväznosti na teóriu Wallersteina  zaraďuje Slovensko  ku  krajinám semiperiférie: Semiperiféria sa v porovnaní s krajinami jadra svetového systému vyznačuje nízkymi mzdami a vyššou nezamestnanosťou, pomerne slabým sociálnym zabezpečením, dovozom surovín a tovarov, ktoré by v niektorých prípadoch dokázala  vyrobiť s využitím vlastných kapacít, ale vzhľadom na dominantné  postavenie nadnárodných korporácií sa lokálni producenti nedokážu presadiť v konkurenčnom prostredí.“(s. 53)

Na  základe  poznatkov  uzatvára, že politici, ale aj médiá sú servilní voči ekonomickým elitám (kolaborácia so sponzormi) a občania  nemajú  takmer nijakú moc túto situáciu zmeniť. Taktiež kriticky dodáva, že ľavicová politika je v submisívnom stave a sama nevie na túto situáciu reagovať.  Aj keď pozná svoj cieľ, nepozná metódu, ako sa k nemu dopracovať. Autor tiež reaguje na prehlbujúce  sa  ekologické  problémy. 

Záverom však vyjadruje humanistické posolstvo o hľadaní spolupráce a zosúladení práva na súkromné vlastníctvo so sociálnymi právami (uvádza napríklad progresívne zdanenie, elimináciu daňových rajov, Tobinova daň), vieru v spoločenský progres. Verí v radikálny obrat, ktorý nastane v štátoch centra.

POLITOLOGICKÝ KOMPAS

Dielo je  natoľko vedecky  kvalitné,  že môže  pokojne slúžiť  ako skriptum pre študentov politológie či  filozofie. Jan Keller ho uviedol týmto hodnotením:  „Kniha  sa  zaoberá  asi  najzásadnejším  problémom  súčasnej  doby   – otázkou obmedzených možností   politickej  moci  čeliť  negatívnym  vplyvom ekonomickej globalizácie a procesom,  ktoré  sú  s  ňou  spojené  a  čoraz  viac pretvárajú nielen ekonomickú, ale i politickú mapu sveta.“ 

Príliš abstraktný názov diela však spôsobil, že sa toto dielo za roky od vydania do akademickej sféry nedostalo.  Stačilo by  možno dodať  strohý akademický  podnadpis,  ktorý  by  prezrádzal viac o politologickej  podstate diela.

Kniha pre strohý vedecký  jazyk nie je vhodná pre bežnú verejnosť, ale skôr pre čitateľov, ktorí sa dlhodobo systematicky venujú politológii,  sociálnej filozofii, geopolitike a ekonomike. Zároveň  je  pre  dobrý  historický  základ  a  vhodný  študijný  materiál  akýsi kompas  v sociálnej  filozofii a  politológii.  V každom  prípade, určite by neuškodilo, keby si  ju prečítali aj tí, ktorí tak zaujato kritizujú vedeckú činnosť Matice slovenskej.

Vyšlo pôvodne Perný, L.: Aktuálne odkazy a reakcie pred ďalšou krízou (Marián Klenko: Politika bez moci). In: Slovenské národné noviny, roč. 35, 34/2020. ISSN 0862-8823.

Knihu nájdete aj na našom online kníhkupectve: Marián Klenko: Politika bez moci (kniha) – INLIBRI online kníhkupectvo

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 953 ďalším odberateľom

Článok môžte jednoducho zdieľať:

Facebook
Telegram
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Najnovšie články

Okrídlený Jožko

A že Šindliar nemá velikánov… Písal sa rok 1935, bežný rok, aspoň pre náš malý Šindliar by určite bol býval, ak ...

Najnovšie knihy v obchode

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 953 ďalším odberateľom