Autorka vyštudovala históriu na Oxforde a aj keď sa špecializuje skôr na dejiny vojenských konfliktov, tentoraz tematicky spracovala život a dielo znalca trochu iného typu konfliktov – takých, ktoré vytrvalo a vtieravo prebiehajú priamo v ľudskej mysli.
V druhej polovici 19. storočia bola psychológia ako vedecká disciplína ešte len v plienkach – drvivá väčšina jej predstaviteľov sa stále nedokázala vymaniť zo zovretia filozofických a metafyzických koreňov psychológie, pričom absenciu adekvátnej metodológie sa márne snažila vynahradiť najrozličnejšími šarlatánskymi technikami. Temnotu tohto marazmu prežiaril až Sigmund Freud so svojou priekopníckou teóriou psychoanalýzy.
Vedecká zanietenosť ho spolu s tvrdohlavou principiálnosťou nútila hľadať svetielko pravdy v tých najmenej prebádaných spodných vodách. Kvalitné neurologické vzdelanie, tvrdo materialistický postoj a napokon aj špecifické kultúrne zázemie mu umožnili pozrieť sa na problematiku skrytých mechanizmov, ovplyvňujúcich ľudské správanie, úplne inou optikou. Text dopĺňa množstvo vzácnych fotografií a iných archívnych materiálov, vrátane výňatkov z Freudovej osobnej korešpondencie, ukážok jeho rukopisu či úryvkov z jeho denníkov (škoda, že väčšinou bez prekladu).
Mozaiku Freudovho života dopĺňajú aj okienka so stručnými životopismi rôznych postáv, ktoré v jeho pracovnom, ale aj súkromnom živote zohrali významnú úlohu. Tento prístup napomáha plastickosti opisu diela “otca psychoanalýzy”, čím umocňuje aj samotný zážitok z čítania. Priamo pred našimi očami tak ožívajú najdôležitejšie udalosti Freudovho života: v jednej chvíli sa ocitáme na slávnej pohovke v jeho viedenskej pracovni, cítiac, ako nám analytikov skúsený pohľad preniká priamo do psyché; vzápätí sme svedkami vášnivých výmen názorov medzi ním a jeho “neposlušným” žiakom Carlom Gustavom Jungom, aby sme sa napokon preniesli do ponurého Londýna, kam sa vetchý starček za veľkej publicity nedobrovoľne presúva v predvečer 2. svetovej vojny…
Vyzdvihnúť treba aj obsahové hľadisko: autorka sa úspešne vyhla častej chybe – izolovanosti opisu pracovnej a súkromnej sféry, akoby snáď mal existovať nejaký rozpor medzi Freudom- bádateľom a Freudom-človekom. Predkladaná biografia sa naproti tomu snaží zachovať jednotu a psychoanalytikovu osobnosť približuje v celej jej komplexite a zložitosti. Čitateľovi tak jemne naznačuje isté možné súvislosti medzi rozličnými traumatickými udalosťami (súkromnými aj
celospoločenskými) a vývojom samotných teórií. Predstavuje tak velikána spoločenských vied v celom kontexte jeho doby, vo svetle jednotlivých pracovných štácií, v súvzťažnosti vzájomného spolupôsobenia jednotlivých predstaviteľov psychoanalytického hnutia a napokon ako syna, manžela, otca či priateľa.
Pochopiteľne, osobitnú pozornosť dostávajú najzásadnejšie míľniky jeho teórie, postupujúc od raných neurologicky zameraných diel, cez dodnes vplyvné state o detskej sexualite a štrukturálnych modeloch ľudskej duše (známe delenie na Id-Ego-Superego), až po psychoanalyticky poňaté interpretácie rozličných celospoločenských fenoménov (náboženstvo, vojna, psychológia davu a pod.) a radikálne prekopanie celej koncepcie, spojené s novo zavedeným pudom smrti.
Publikácia je pútavým popularizačným dielom a môžeme ju vnímať ako akýsi úvod do problematiky pre tých čitateľov, ktorí o Freudovi doteraz veľa nevedeli, ale radi by to zmenili. Určite neoľutujú – kniha im poskytne sondu do myslenia jednej z najvplyvnejších postáv 19. a 20. storočia.
https://www.inlibri.online/obchod/knihy/psychologia/freud-clovek-vedec-a-zrod-psychoanalyzy/
Autor: Tomáš Bóka