Recenzia na knihu O spoločenskej zmluve od Dominika Petrušku

Človek sa narodil slobodný, no všade je v okovách. Píše ženevský občan J. J. Rousseau v úvode Spoločenskej zmluvy.

Tak ako aj iní géniovia novoveku si kladie principiálnu otázku: Čo dáva legitimitu moci na to, aby ovládala ľud? Strach pred chaosom? Hobbesov Leviatan? Osvietený vládca? Podľa Rousseaua je to spoločenská zmluva. Dohoda väčšiny na usporiadaní spoločnosti.

Rousseauov spis demonštruje posun od  prírodného stavu k občianskemu , od jedinca egoistického k jedincovi spoločenskému, od žiadostivosti k právu. Rousseau vychádza z predpokladu, že jedinec nemôže prežiť osamote.

Pokiaľ chceme žiť plnohodnotný život v bezpečí a spokojnosti, musíme sa o svoje práva deliť s druhými  na princípe spoločenskej zmluvy. Inak sme odkázaní na stav, kedy je človek človeku vlkom.  Dnes sú nám tieto ideály známe, no  v čase keď spis vznikol vládli Európe absolutistické monarchie. Ich krehká moc sa opierala o šľachtu a duchovenstvo.

Pod povrchom tisícročných monarchií sa pomaly zobúdzal tretí stav a len málokto veril, že môže fungovať iné ako absolutistické zriadenie na čele s kráľom. Spoločenská zmluva zľudovela vďaka francúzskej revolúcii. Spis je rozčlenený tak, aby vytváral ucelený právny koncept zrozumiteľný pre laikov.

Rousseau je zároveň vynikajúcim kritikom doby. Nenecháva suchú niť na neduhoch vtedajšej, ale aj dnešnej spoločnosti. Brilantným okom právnika neľútostne kritizuje cenzúru, diktatúru a nedostatky absolutistického zriadenia.

Právom patrí k filozofom ktorí boli predvojom na ceste k spravodlivejšej spoločnosti. Dnes sa v rámci Európskej Únii opäť raz zápasí o suverenitu a slobodu jednotlivca. Ak chceme porozumieť podstate veci verejných, určite by sme nemali obísť spis ženevského občana.

Dominik Petruška