Slovienske rozprávky a povesti

Všetky rozprávky a povesti sú podané v pôvodných nárečiach tak, ako boli zapísané. Slovenské a české či moravské texty sú už podané latinkou, ale maloruské, veľkoruské, či aj niektoré ilýrske (premenovanie na „juhoslovanské“ nariadila vláda v Budapešti až po tzv. rakúsko-maďarskom vyrovnaní. Dovtedy sa používal názov ILÝRIA) texty sú podané dobovou verziou Bukvice.

Ide síce už o texty po zavedení biblického projektu (boli vydané v r. 1865), ale iba krátko po jeho zavedení. Môžete porovnávať povedzme Dobšinského vtedy a dnes, ale nielen jeho. Napríklad gemerské povesti sú zapísané takým spôsobom, ktorý dokazuje, že výslovnosť „E“ (s fonémou IE) bola vtedy ešte u nás ŽIVÁ. Teda ak by ste čítali „E“ ako latinkové „e“, tak by text vyznel veľmi zvláštne.

Je to vysoko hodnotný materiál nielen ako dobové svedectvo, ale možno ho používať aj ako doplnkové čítanie pri štúdiu Bukvice Slovienorusov-Rusínov.