Druha svetová vojna popri najväčšej hrôze a skaze v dejinách ľudstva priniesla mnohým Slovákom veľmi dramatické a tragické osudy.
Vyše 50 tisíc Slovákov narukovalo a bojovalo spolu s hitlerovským vermachtom proti Rusom, Ukrajincom a Bielorusom.
Približne 1600 slovenských vojakov prešlo k bieloruským a ukrajinským partizánom a ďalšie tisícky vstúpili do 1. Čs. armádneho zboru, kde bojovali spolu so sovietskou armádou proti nemeckým fašistom.
Michal Rjabik prešiel k bieloruským partizánom spolu s guľometom slovenskej armády a statočne sa zapojil do bojov. Nemci obrovskou presilou jeho jednotku obkľúčili a tých čo boj prežili, zajali. viac
13 bodov do vernostného systému
Michala Rjabika odovzdali Slovenskému štátu, ktorý ho odsúdil na smrť. Keď čakali na vykonanie rozsudku v Nitrianskych kasárňach, vypuklo SNP a zistili, že dvere na cele smrti sú otvorené. Odsúdenci vyšli z ciel, prešli cez dvor a bránu a rozpŕchli sa čo najďalej od kasárni. Nikto z riadnych vojakov Nitrianskej posádky na nich nevystrelil.
M. Rjabik prešiel k Slovenským partizánom, kde ho zastihol koniec vojny a v službe Čs. armády ostal v konečnej hodnosti plukovníka až do dôchodku.
Slovenský štát dal matke M. Rjabika guľomet k náhrade, ktorý museli splácať ešte 3 roky po vojne. Svoj osud od mladosti až po roky zrelého života literárnou formou opierajúc sa o skutočne prežité udalosti stvárnil v románe Muž pod cudzím menom,