Mocenské systémy

V knihe rozhovorov, uskutočnených v rokoch 2010 – 2012, sa Noam Chomsky zaoberá aktuálnymi a naliehavými otázkami súčasnosti: budúcnosťou demokracie v arabskom svete, európskou finančnou krízou, kolapsom amerických politických inštitúcií, vznikom a pôsobením hnutia Occupy.

10,00 

Kategória Formát

3 na sklade

Obľúbené

Popis

V knihe rozhovorov, uskutočnených v rokoch 2010 – 2012, sa Noam Chomsky zaoberá aktuálnymi a naliehavými otázkami súčasnosti: budúcnosťou demokracie v arabskom svete, európskou finančnou krízou, kolapsom amerických politických inštitúcií, vznikom a pôsobením hnutia Occupy.

Osvedčená autorská dvojica Noam Chomsky a David Barsamian je zárukou vysokej kvality spoločenského diskurzu na rozličné témy. Chomsky, ako vždy, ponúka hlboký a zasvätený pohľad na príčiny krízy, s ktorou sa momentálne konfrontujeme, či už doma alebo v zahraničí, nekompromisne poukazuje na neduhy americkej spoločnosti.

Kniha len potvrdzuje, že Chomsky je nevyčerpateľným zdrojom poznatkov pre každého, kto chce pochopiť zložitosť súčasného sveta.

Ďalšie informácie

Hmotnosť 0,205 kg
Rozmery 20,5 × 14,6 cm
Autor

ISBN

9788080616908

Jazyk

Počet strán

156

Rok vydania

2013

Vydavateľstvo

1 recenzia k Mocenské systémy

  1. lucasperny

    Sociálno-filozofická koncepcia Noama Chomskeho a jeho kritika moci

    Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo v slovenskom preklade dokopy tri knihy významného amerického autora, Noama Chomského (v rozhovoroch s Davidom Barsamianom): Mocenské systémy, Imperiálne ambície a Čo povieme, to platí. Všetky tri publikácie sú mimoriadne užitočné pre poznanie súvislostí sveta, v ktorom žijeme. České vydavateľstvo Karolinium vydalo v českom jazyku knihy ako Kdo vládne světu?, Perspektivy moci, Disident Západu, ale preklady Chomskeo kníh vyšli aj v ďalších vydavateľstvách, čo iba dokazuje relevantnosť a záujem o tohto pozoruhodného, mimoriadne plodného a hlavne odvážneho autora. Niekoľko prekladov najnovších rozhovorov vyšlo aj na DAV DVA (Kapitalistickú logiku porazil COVID-19 – rozhovor s Noamom Chomskym, Noam Chomsky komentuje Covid-19: Ľudské životy má na svedomí neukojiteľná ziskuchtivosť). Napriek tomu, že je Noam Chomsky pre súčasný mediálny diskurz tabu (najmä pre kritiku vojnovej imperiálnej politiky USA), ide o jedného z najcitovanejších autorov medzi ľavicovými intelektuálmi.

    Kto je Avram Noam Chomsky?

    Avram Noam Chomsky (1928) je americký lingvista, analytický filozof, historik, sociálny kritik a politický aktivista, hlásiaci sa k anarchosyndikalizmu a anarchokomunizmu (libertárnemu socializmu). Spolu so Slavojom Žižekom, Fredricom Jamesonom a Alainom Badiouom patrí k najvplyvnejším žijúcim západným ľavicovým mysliteľom.

    Vydal okolo 100 kníh o vojne, politike, masmédiách, lingvistike. Vyvinul teóriu transformačnej gramatiky – za tú získal doktorát v roku 1955. Bojoval proti vojne vo Vietname, niekoľko krát bol zatknutý za aktivizmus, zapojil sa do hnutia Occupy, bojoval proti terorizmus obhajoval bezpodmienečnú slobodu prejavu, dodnes je kritikom americkej zahraničnej politiky, neoliberalizmu, kapitalizmu, médií a izraelsko-palestínskeho konfliktu. Je kritikom rovnako kapitalizmu, ako aj marx-leninizmu – východisko našiel v anarchokomunizme. Západné krajiny nepovažuje za demokratické, dlhodobo považuje súčasný systém za diktatúru Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a GATT.

    Získal celý rad ocenení ako Cena Americkej psychologickej asociácie za význačný vedecký prínos v psychológii (1984), Orwellova cena (1987), Kyoto Prize in Basic Sciences (1988), William James Fellow Award (1989), Helmholtz-Medaille (1996) a ďalších. Za najvýznamnejšie diela sú považované Syntaktické štruktúry, World Orders Old and New Aspects of the Theory of Syntax, Manufacturing Consent: The Political Economy of the Mass Media a ďalšie.

    Jadro filozofického odkazu

    Chomského analýzy súčasného globálneho systému podobne ako Jamesonové a Wallersteinové pomáhajú sociálnym filozofom štrukturálne uchopiť problémy súčasnej sociálnej filozofie, ktorá sa bude musieť vyrovnať s extrémnou nerovnosťou, problémom popierania ľudskej dôstojnosti, stratou legitimity politikov v občianskej spoločnosti (Chomsky považuje USA za štát jednej strany, republikáni aj demokrati sú podľa autora iba predĺženou rukou biznisu, finančných a firemných záujmov; v západných krajinách nemá 80% ľudí žiadnu kontrolu nad ekonomických rozhodnutiami, ktoré sú v rukách najbohatšej elity). Východisko z tejto situácii vidí Chomsky v organizovanej spolupráci veľkého množstva ľudí v prospech spravodlivosti. Chomskeho koncept vychádza z liberálne-socialistických a anarchistických ideí (Bakunin).

    „..požičiavam si myšlienky od hlavných postáv anarchistického hnutia, ktorých citujem a ktorí sa dosť konzistentne popisujú ako socialisti, zatiaľ čo tvrdo preklínajú „novú triedu“ radikálnych intelektuálov, ktorí hľadajú, ako získať prostredníctvom ľudového boja štátnu moc a stať sa brutálnou červenou byrokraciou, pred ktorou varoval Bakunin, čo je nazývané socializmus. … V skutočnosti, ostro kontrastujem s marx-leninistickým učením a praxou, ale aj libertariánskymi doktrínami, ktoré sú v móde v USA a v Británii zvlášť, ako i ďalšími súčasnými ideológiami, z ktorých všetky sa redukujú na obhajobu tej či inej formy nelegitímnej autority, dosť často priamo skutočnej tyranie.“
    Noam Chomsky o anarchismu, marxismu a naději pro budoucnost IN: A-kontra 5/2002, Dostupné online http://www.sds.cz/docs/prectete/rozhovor/doy_chom.htm

    Zakladá na kontrole výrobných prostriedkov pracujúcimi, spoločnosti robotníckych rád a automatizácie ťažkej práce. Chomsky sa v definovaní ideálneho spoločenstva spolieha na vysoko organizovanú spoločnosť rôznych štruktúr – pracoviská, spoločenstvá, rozmanité podoby dobrovoľnej spolupráce.

    Postmoderna vs. kritická teória

    Ďalším zaujímavým momentom je Chomskeho zásadný rozhovor s Michelom Foucaltom z roku 1971, kde vedú pozoruhodný dialóg na tému ľudskej prirodzenosti, spravodlivosti a moci. Chomsky polemizuje s Foucaltom o téze, súčasného systému ako systému psychologického útlaku. Kontruje mu argumentom triedneho útlaku. Foucault mu odpovedá, že všetky pojmy o spravodlivosti vytvorila civilizácia, ktorá vytvorila rovnako nespravodlivý systém. Tento pozoruhodný rozhovor Chomského ako kritika systému v kontexte sociálnom a Foucaulta, ktorý zachádza do psychológie ukazuje zároveň rozdiel medzi postmodernou líniou (Foucault) a kritickou teóriou (Chomsky).

    Chomskeho kritika systému

    Chomskeho teóriu možno rozdeliť na minimálne dve tematické polia. Ako už nadpis napovedá: na jednej strane je tu Chomskeho normatívna spoločenská teória založená na ideále anarchokomunizmu a na strane druhej je tu dôsledná kritika západného imperializmu a celého globálneho svetosystému. Táto kvalitná a fundovaná kritika médií, politikov a ekonomických elít ho dostala na zoznam disidentov západu. Tento odvážny akademik sa napríklad nebál zastať ani Juliena Assangea, podporil Hnutie Occupy, postavil sa tiež proti Havlovmu kolaborantstvu so záujmami Spojených štátov amerických, ktoré dokladoval Havlovým servilným prejavom z amerického kongresu (z roku 1990). Chomsky ako znalec brutality USA voči Južnej Amerike podotkol, že východoeurópski disidenti o tieto súvislosti prehliadali. Za najkontroverznejšie sú v liberálnych médiách vnímané Chomskeho vyjadrenia smerom k Izraelu, Laosu a Kambodži. Nechajme hovoriť samotného Chomskeho:

    Keď v roku 1970 vpadli Spojené štáty do Kambodže, vyvolalo to vlnu protestov, pretože ľudia si neželali rozšírenie vojny. Vlastne, protestné akcie boli natoľko silné, že Kongres napokon oficiálne zrušil tamojšie vojenské akcie. Bombardovanie však pokračovalo ďalej, aj keď oficiálne sme o tom mali len málo správ. Nebola to mainstreamová záležitosť. Keď napokon vyvstala otázka možného Nixonovho impeachmentu, otvorili problém bombardovania Kambodže (ktoré bolo ilegálne a v rozpore s legislatívou Kongresu). Napokon to však z obžaloby stiahli. Nebolo to natoľko dôležité. Len pred niekoľkými rokmi zverejnila Clintonova vláda dokumenty o bombardovaní Kambodže. Ukazuje sa, že bombardovanie dosiahlo päťkrát väčšie rozmery, než sme si mysleli. Niektorí ľudia už predtým špekulovali, že toto bombardovanie určite zohralo nejakú úlohu v sformovaní Červených Kmérov. Dnes sa to na základe zverejnenej dokumentácie zdá takmer samozrejmé. Znamená to, že Kambodža bola najviac bombardovanou krajinou v dejinách. Je to už verejne známe. Jeden z významných odborníkov na Kambodžu – Ben Kiernan o tom napísal článok. Stojí na čele Projektu kambodžskej genocídy na Yale University. Tento projekt sa zameriava najmä na Pol Potovu genocídu, ale aj iné. Tento článok vyšiel v jednom malom kanadskom časopise. Aspoň raz ho publikovali aj v Spojených štátoch, na ZNet-e. Pokiaľ viem, je to prvá publikácia v Spojených štátoch. Počas bombardovania vzrástol počet Červených Kmérov z možno desaťtisíc na niekoľko stoviek tisíc. Určite využívali bombardovanie, ktoré vidiečanov privádzalo do zúrivosti, na svoju mobilizáciu. Máme tu teda informácie o obrovskom význame bombardovania Kambodže, ale nikto sa o to nezaujíma. Potom sa zverejnia veci, ktoré sú nanajvýš šokujúce, ale my to necháme bez povšimnutia. Napríklad príkaz Nixona a Kissingera v decembri 1970 na zahájenie „masívnych bombových útokov v Kambodži“ a príkaz „použiť všetko, čo lieta, na všetko, čo sa hýbe.“ Ak by ste nejaký takýto výrok našli v srbských archívoch o Miloševičovi, písalo by sa o tom palcovými titulkami. My tu máme výzvu ku genocíde prakticky v The New York Times, ale nikde žiadny komentár. Celú históriu Indočíny natoľko prerobili, že je dnes na nepoznanie. Dnes nemajú ľudia potuchy o tom, čo sa vlastne stalo. Môžete to zistiť z porovnávania medzi situáciou vo Vietname a v Iraku. Nedá sa z toho vyvodiť takmer žiadne zmysluplné prirovnanie čo do motívov, charakteru vojny, ani toho, ako sa tieto vojny skončili. Medzi týmito dvoma prípadmi neexistuje takmer žiadna podobnosť. … Boli úplne bezbranní. Nikoho, okrem mierových hnutí, to nezaujímalo. Mohli ste teda bombardovať, ako sa vám ráčilo. Ani dnes to nikoho nezaujíma. Takže pokiaľ neexistuje žiadna hrozba alebo nebezpečenstvo, tak platí to, čo povieme my. (Chomsky, Čo povieme, to platí, s. 67, 104)

    Chomsky je súčasťou celej rady filmových dokumentov kritizujúcich americkú hegemóniu moci. Jeho mediálna kritika získala popularitu od konca 60. rokov, kedy sa postavil proti vojne vo Vietname. Chomskeho označenie disdient západu nie je len pózou. Chomsky bol v dôsledku protivojnového aktivizmu a ako jeden z nepriateľov Richarda Nixona, niekoľkokrát zatknutý.

    Ako už bolo uvedené, slovenské preklady rozhovorov s Chomskym vyšli vo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Žiaľ, väčšina z nich je už vypredaných, na strane druhej to dokazuje, že o Chomskeho je záujem.

    Na Slovensku Chomskeho kritiku reflektoval napr. Ľuboš Blaha vo svojej knihe Matrix kapitalizmu, ale aj ďalší autori ako Marián Klenko, Roman Michelko, Dušan Deák, Tomáš Daněk, Eduard Chmelár (autor doslovu v knihe Imperiálne ambície), Tomáš Bóka a ďalší.

    Chomsky sa zaoberal vo svojich kritikách krízou na blízkom východe, situáciou v Južnej Amerike a všeobecne imperiálnych vojen Spojených štátov amerických. Čítať Chomskeho znamená odhaliť časť pravdy o skutočnej podstate matrixu, v ktorom žijeme.

    Dalo by sa povedať, že človek, ktorý žije v tomto svete a nikdy nečítal Chomskeho knihy či články s rozhovormi, vníma geopolitickú realitu tohto sveta úplne odlišne. Za Chomskeho kritikou sa skrýva humanistické, proti-vojnové a anti-imperialistické posolstvo ako jeho normatívny ideál. Utopický svet mieru a spolupráce, ktorý je tomu súčasnému na míle vzdialený. Aby sme toto posolstvo dešifrovali, musíme najskôr pochopiť, v akom svete vojen a („neviditeľného“) krviprelievania žijeme.

    PhDr. Lukáš Perný, dodatočne doplnený fragment z knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie

Pridať recenziu

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.