Kniha poézie o ženách, vášni, unikátnosti okamihov a optimistickej túžbe po živote

Recenzia na debutovú knihu poézie Ľadový oheň od spisovateľky Aleny Stašíkovej Galvánkovej

„Aj v soli z našich sĺz sa trocha cukru skrýva.“
–  Alena Stašíková Galvánková, A zase vyšlo slnko

Poézia protikladov a vášne ženského prežívania… emócie, ktorými autorka vyjadruje svoj postoj k svetu… a predovšetkým vitalistická vôľa k životu a verše plné nádeje pre radosti tohto života –  to je poézia Aleny Stašíkovej Galvánkovej vdebute Ľadový oheň. „K písaniu, či už prózy alebo poézie ma motivuje sám život. Jeho všedná nevšednosť a vzrušujúci tok času, ktorý zachytávam do veršov, textov a myšlienok. Poézia je pre mňa sladkou reflexiou na aktuálne pocity,“ prezradila v rozhovore pre INLIBRI.

Knižka obsahuje štyridsaťjedna básní, ktoré autorka písala počas dvadsiatichpiatich rokov svojho života. Život je cesta večná a planéta Zem žije z našich túžob, z našej lásky, píše poetka a spisovateľka s extrovertnou eleganciou. Žena, ženskosť, vnímanie emócií vo svete žien, premenlivosť a protikladnosť ženských emócií, to je v tvorbe poetky dominujúce. Kto neteší sa z vetra, slnka, dažďa, ešte nepochopil, načo sú tu ženy, sú milé, nežné, kruté a iné, a budú stále také, nech sa aj tisíc raz zmení… V básni Byť ženou píše, že kto miluje ženu, nepozerá očami, ale srdcom. V tejto súvislosti som si spomenul aj na rozhovor s Alexandrou Geschwandtnerovou, ktorá ženský svet zase vyjadruje formou výtvarného umenia. Nuž a nemožno nesúhlasiť s Alainom Delonom, ktorý kedysi prehlásil, že„…sme tu predsa preto, aby sme milovali ženy.“ S autorom výroku sa plne stotožňujem.

Autorka tiež píše o ročných obdobiach, sile slnečných lúčov, krajinách a prírode, vôni stromov (autorka miluje lipy), morských pannách, hviezdach, splne mesiaca, o blízkosti človeka a jeho pominuteľnosti, o nekonečne a večnosti, o labutiach a predovšetkým o vášni, ktorá v knihe dominuje. Autorka vo svojich básňach filozofuje aj nad časom a sile okamihov. Najvzácnejšou komoditou je čas, povedal v rozhovore pre Inlibri filozof Ján Mičko, a podobne to vníma aj autorka vo svojej básni, keď o čase píše ako šifre kódovanej okamihom.

Šťastie je nehmotný pocit, a nebo je plné hviezd ako strom s dozretými plodmi, píše autorka. Vzácnosť okamihov, šťastie, sloboda, chvíľa, hodnota života a unikátnosť prežívania, to všetko sú témy, ktorým sa autorka v básňach venuje. Najsilnejším motívom knihy je však silná vôľa po živote a bezhraničný optimizmus, ktorý je v dnešnej dobe mimoriadne potrebný. Napokon aj v rozhovore pre INLBRI autorka prezradila, že si praje jediné a to je pozitívna emócia, ktorú chce dosiahnuť svojimi textami a veršami. Symbolom knižky je kľúč, poézia ako kľúč, ktorý vám otvorí dvere do ženského sveta poetky Aleny Stašíkovej Galvánkovej.

Krátku recenziu pripravil Lukáš Perný

Poznámka: INLIBRI ponúka aj ďalšie autorkine dve knihy: Žofia Bosniaková a Biela pani z Levoče