Fotografia je špecifický druh poézie. Rozhovor s Martinou Inspire

Rozhovor zhotovil Dominik Petruška, titulnú fotku odfotografoval Daniel Čičvák.

1. Pri pozorovaní tvojich umeleckých diel sa núka spojenie poézia zastaveného času. Dá sa fotografia prirovnať k poézii?

Myslím si, že áno. Aj keď nazvala by som to skôr ľúbivosťou fotografie. Fotografia je tiež spojená s harmóniou. Pri fotení sa usilujem práve o harmóniu, ktorá vyplýva z krásy uhlov pri fotení. Zastavený čas vnímam v podobe zachytených momentov, ktoré sa snažím takto odfotografovať. 

2. Vedela by si čitateľom bližšie špecifikovať pojem ľúbivosť fotografie?

Je to v podstate fotogenickosť. Za fotogenickosť pokladám najmä hru s uhlami. Tak ako príroda, tak aj človek, ktorý neoddeliteľne patrí do prírody, môže pôsobiť ľúbivo. Je na samotnom fotografovi, aký je zdatný, toto veľkolepé dielo zachytiť.

3. Keď hovoríš o kráse uhlov, je podľa teba krása iba uhol pohľadu?             

Dalo by sa to tak povedať. Krásu vnímam na základe prírody. Každý jeden človek túto krásu vníma celkom inak a v tom tkvie krása.

4. Rád by som sa vrátil k poézii zastaveného času. Známy český fotograf Ján Ságl hovorí o fotografii ako o špecifickom druhu jazyka, cez ktorý sa musí sprostredkovať niečo dôležité. Čo dôležité nám chce svojimi fotografiami sprostredkovať Martina Inspire?

Rada by som svojim sledovateľom sprostredkovala jeden krásny príbeh, ktorý sa samozrejme skladá aj z menších príbehov. Tento príbeh je o snivosti v tejto neľahkej dobe. Svojou umeleckou tvorbou chcem potešiť oko sledujúcich a spríjemniť im pobyt na planéte Zem.

5. Pri fotení uprednostňuješ exteriér alebo skôr interiér?

Uprednostňujem exteriér a hlavne denné svetlo. Fotky musia byť príjemne nasvietené. V minulosti som zvykla fotiť aj v interiéri, ale priznám sa, takéto fotenia nie sú pre mňa.

6. Na čo sa najviac zameriavaš pri tvorbe portrétov?

Na tvár – výraz a prostredie. Najdôležitejšie sú oči, pretože ako sa hovorí, sú zrkadlom do duše, aj keď to vyznieva možno ako klišé. Nemám rada umelé ateliérové fotenia, preto uprednostňujem exteriér.

7. Už tretí rok pracuješ aj ako modelingová skautka. Ako si sa k tejto práci dostala?

Od detstva sme sa so sestrou venovali modelingu, pôsobili sme v modelingovej agentúre Amazonky. Absolvovali sme niekoľko prehliadok aj v centre mesta. Moja staršia sestra Petra sa zúčastnila aj niekoľkých modelingových súťaží v rámci Slovenska. Už ako malé dievča som so svojou najlepšou kamarátkou nosievala do školy módne časopisy, ktoré sa pre nás stali módnou ikonou. Zvykli sme si z nich vystrihovať modelky a módu, ktorá nás inšpirovala. Myslím si, že na tú dobu sme boli ,,in”. Patrili sme medzi moderné dievčatá, ktoré vedeli presne, čo sa im páči a dokázali sme to prezentovať tak v škole, ako aj v tanečnom krúžku. 

8. V minulosti si pracovala pre umelecké občianske združenie GEMINOID. Čo to bolo vlastne za združenie?

V občianskom združení GEMINOID sme sa okrem fotenia venovali aj tvorbe krátkometrážnych filmov zo života. Točili sme po celom Slovensku. Bolo to také menšie experimentovanie. GEMINOID si zakladal na voľných výletoch do prírody a tiež ulíc nášho mesta. Mal v pláne združovať mladých nadaných ľudí so zmyslom pre umenie. Vieš, dve mladé baby, ktoré sa rozhodli dobyť svet svojou vlastnou umeleckou tvorbou.

9. Tvoje fotografie sú často na hrane erotiky. Nie je to príliš tenký ľad?

Erotika vo fotografiách nie je mojím prvoradým zámerom. Záleží od pohľadu, ako príjemca nazerá na fotografiu. V mladosti som sa snažila zaujať, tak bolo odhalené aj to, čo možno byť nemalo (smiech). Teraz sa moja umelecká tvorba uberá viac sakrálnou cestou, čo vyplýva z môjho každodenného života. Okrem umeleckej a módnej fotografie sa snažím písať aj vlastné texty a tie sú ladené v poslednom čase dosť duchovne.

10. Špecifikom tvojich výtvorov je spojenie svetského so sakrálnym. Čo myslíš, nebijú sa tieto dva svety?

Priznám sa, že vždy som túžila po nebi. A nemyslím to teraz nadnesene. Fotkami som chcela vyjadriť, že človek môže byť rôzne oblečený, pričom stále môže chváliť Boha. Je to v podstate o charaktere. Tak ako aj herci môžu zosobniť rôzne roly, tak aj ja pri svojej fotografii používam rôzne výrazy, oblečenie, make-up a podobne. Najdôležitejšie je si stále vedieť zachovať svoju tvár.

11. Myslíš si, že dnešnému svetu chýba duchovný rozmer?

Nemám pocit absencie duchovného rozmeru. Skôr sa musíme snažiť nachádzať ho v ľuďoch, ktorých stretávame. Čo sa snažím pretransformovať aj do fotografie.

12. Niektoré fotky modeliek na mňa pôsobia dojmom spojenia svetskej krásy a mystického sveta. Ako sa ti darí zachytiť tieto dva svety v jednej tvári?

Predstavím si Ideu a následné sa zameriam na objekt fotografie. Snažím sa odfotiť osobu tak, aby bola stredobodom príbehu, ktorý mi prebleskuje hlavou. Vždy sa snažím zaostriť na detail. To pochádza z mojich výletov do prírody. Naučila som sa, že kvet môže mať výraz tváre. V oblohe sa môže črtať postava. Veľmi rada tiež využívam  tzv. vtáčiu, ako aj žabaciu perspektívu, o ktorej sme sa učili na vysokej škole. Vždy sa nechávam viesť prírodou. Je mojou najlepšou učiteľkou.

13. Je pre teba príroda zdrojom pulzujúceho života, ktorý sa zrkadlí v príbehovosti tvojich fotografií?

Áno, určite. Príroda je fascinujúca – úchvatné dielo Stvoriteľa.

14. Prezentuješ sa ako veriaci človek. Niekedy máme tendenciu vnímať svet módy a náboženstva ako protiklady. Ako to vidíš ty?

Tieto dva svety sú úzko prepojené. Som presvedčená, že Boh je najväčší módny návrhár. Boha vnímam ako najlepší zdroj inšpirácie.

15. Svet módy sa často spája s neresťami. Je to len predsudok?

Áno, je to predsudok. Každý si musíme prejsť nejakou osobnou premenou. Vo svete módy som napríklad dospela k záveru, že zahalené veci budú vždy obsahovať prvok tajomna, ktorý je istým spôsobom vzrušujúci. Niekedy až mystický. Fotky nemusia byť sexistické. Modelka môže zaujať aj čistotou tváre vo výraze.

16. Dnešný svet je cez platformy ako Facebook alebo Instagram posadnutý fotením. Ako sa presadiť pri tejto panujúcej konkurencii?

Konkurenciu nevnímam, skôr sa teším z inakosti. Spolieham sa na jedinečnosť človeka. Každý fotograf preciťuje fotografiu ináč. Ja sa snažím zamerať na to, aby som sa každým dňom zlepšovala. Vnímať svoj vlastný posun a byť vždy napojená na najvyšší zdroj inšpirácie. 

17. O súčasnej dobe sa hovorí ako o dobe plnej smutných ľudí so šťastnými fotkami. Vnímaš túto spoločenskú „schizofréniu“?

Áno, tiež mám podobný pocit. Ľudia sa fotia prakticky všade. Je to postavené na tom, aby fotky odrážali tzv. umelé šťastie. Osobne nie som ten typ, ktorý presadzuje úsmev za každú cenu. Nehovorím, že si nespravím nejaké to selfie, ale nepotrebujem behať so selfie tyčkou po celom svete a vyškierať sa umelo do telefónu. 

18. Keď sa pozrieš na fotografiu, vieš odlíšiť umelé šťastie od autentického?

Je to jednoduché. Prirodzené šťastie vyplýva z momentky, ktorá je z pravidla autentická. Spomínané umelé šťastie predstavuje umelý úsmev.

19. Sú podľa teba ľudia málo prirodzení?

Áno, je to tlak spoločnosti, ktorá ich núti žiť rýchlo. Nevieme sa zastaviť a vnímať krásu. Ide nám o rýchle denné príbehy, ktorými dokazujeme svoje domnelé šťastie.

20. Čo by si ponúkla ako riešenie?

Musíme sa naučiť žiť viac autenticky a vnímať fotografiu ako špecifický druh poézie.

21. Môže byť umeleckým fotografom každý?

Nie je to úplne pre každého. Stačí si porovnať fotografie. Pokiaľ fotka v sebe nenesie nejaký príbeh alebo posolstvo, tak to podľa mňa nemá pridanú hodnotu. Takto viem odlíšiť fotografa od fotografa. Chápem, že niekomu ide len o to, aby zachytil moment, ale vo svete existujú aj fotografi, ktorí silno premýšľajú o spomínanej pridanej hodnote, a tých si ja osobne najviac vážim a obdivujem ich za to, že to dokážu transformovať do svojej umeleckej tvorby. 

22. Fotenie objektov úzko súvisí s módou. Platí že šaty robia človeka?

Vždy je to o osobnosti človeka. Šaty človeka môžu podčiarknuť –  dotvoriť. Aj keď je rozdiel mať na sebe Gucciho alebo veci zo second handu. Osobne zvyknem kombinovať šatstvo. Kupujem si aj drahšie kúsky a tie skombinujem väčšinou s tými lacnejšími. Koľkokrát to vyzerá viac zaujímavejšie ako len sa pretŕčať s nóbl značkami.

23. Máš nejakú obľúbenú módnu značku, prípadne obdobie, ktoré je pre teba inšpiratívne?

Osobne som fanúšikom Christiana Diora a jeho módy z 90 -tych rokov. Je úžasné ako dokázal dokopy skĺbiť divadlo, umenie a hudbu. Odporúčam pozrieť si niektoré videá od Diora z tohto obdobia. 

24. Máš nejaký nový projekt na ktorom pracuješ?

Áno, týka sa to módnej značky, ktorú chceme vytvoriť s francúzskym priateľom pracujúcim s kožou. Momentálne pracujem na prvých módnych návrhoch, ale to je ,,hudba budúcnosti. “

25. Neuvažuješ aj o vytvorení vlastnej módnej značky?

Vždy to bol môj sen.

Autor: Dominik Petruška

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 810 ďalším odberateľom

Článok môžte jednoducho zdieľať:

Facebook
Telegram
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Najnovšie články

Okrídlený Jožko

A že Šindliar nemá velikánov… Písal sa rok 1935, bežný rok, aspoň pre náš malý Šindliar by určite bol býval, ak ...

Ilustrácia k recenzii na knihu Che od Ľuboša Blahu

Recenzia na knihu Che od autora Ľuboša Blahu

Recenziu pripravil Marián Klenko. Politológ a filozof Ľuboš Blaha analyzuje osobnosť Ernesta Che Guevaru z pohľadu ľavicového intelektuála. V knihe s príznačným názvom Che ...

Najnovšie knihy v obchode

Prihláste sa na odber článkov

Odoberajte emailové upozornenia na nové články, recenzie, rozhovory, alebo pozvánky na debaty s autormi.

Pridajte sa k 2 810 ďalším odberateľom