Dvojrecenzia na knihy Neblahé skutočnosti a Slzy bieleho úhora od autora: Milan Zelinka

Milan Zelinka prináša dávku absurdného humoru, nadrealizmu aj nostalgie. Už v úvode treba povedať, že ide o vynikajúceho talentovaného esejistu so zmyslom pre filozofujúce písanie, ktoré vkladá do každodennosti. Milan Zelinka patrí k pozoruhodným literárnym zjavom a zaslúži si čitateľskú pozornosť.

Neblahé skutočnosti alebo o detailoch, ktoré menia životy

Po poviedkovom titule Blízke diaľavy (VMS, 2018) a esejistickom titule Na okraj kultúry, na okraj života (VSSS, 2019) vydal spisovateľ, prozaik, esejista, publicitsta, niekoľkokrát nominovaný a oceňovaný autor a v roku 2022 osemdesiatročný oslávenec – Milan Zelinka – ďalšiu spomedzi takmer troch desiatok kníh a pomenoval ju Neblahé skutočnosti (VSSS, 2022).

Špecifickosťou Zelinkovho štýlu je zameriavanie sa na detaily v živote „malého človeka“. Či už je to deformácia na jednej z topánok, šmykľavý chodník, presný popis čerstvej krvi, ktorá sa objaví na chodníku po nehode s kosou či detailný opis prírodných motívov.

Spomienkové rozprávanie zo života dedinčanov presunie čitateľa v časopriestore do života v slovenských regiónoch (západu, aj východu). V Zelinkovej tvorbe je mechanik telefónnych ústrední rovnako dôležitou postavou ako filozof.

V tom spočíva jej silný sociálny rozmer. Historicky podnetným motívom knihy je zase prehodnocovanie dopadu dejinných udalosti na život indivídua. Dedinský človek s jeho každodennými problémami a emóciami je pre Zelinku osobnosť, ktorej život stoji za filozofickú úvahu a literárne spracovanie. V neposlednom rade Zelinka do svojich poviedok pripája aj mravné ponaučenia.

Ďalším motívom sú neočakávateľné závery. Akoby nebolo niečo dorozprávané, akoby pointa nakoniec neprišla alebo by si ju mal čitateľ domyslieť, čo je niekedy výhodou, niekedy slabinou.

Autor sa vracia do detského sveta, do minulosti a láskavou formou podáva príbehy o rôznorodých ľudských charakteroch, pocitoch, vlastnostiach, konaniach a (parafrázujúc Zuzanu Švecovú, ktorá uvádzala oslavu jeho osemdesiatky) píše chápajúcim humorom a láskavou satirou aj o záporných postavách. Zelinkovým poviedkam nechýba vtip a nápaditosť.

Niektoré z krátkych poviedok by v budúcnosti mohli poslúžiť ako zaujímavý námet na seriálové spracovanie.

Domnievam sa, že dramatizácia Zelinkovej tvorby (či už z knihy Neblahé skutočnosti, Pristaš či Blízke diaľavy) by mohla mať aj komerčný úspech. Napíšem napokon aj to, čo som povedal pre Humenskú televíziu – Zelinkovi sa darí na malom priestore vystihnúť myšlienku, aj príbeh.

Sám autor povedal, že ho inšpiruje samotný život (autobiografické prvky) a konkrétni ľudia, ktorí sa v poviedkach nachádzajú, čo iba zvýrazňuje ich realistickosť.

Do realistických poviedok však pripája aj magické prvky ako napríklad kameň, ktorý akoby mal vedomie mstiť sa či postava v bielom rúchu pripomínajúca smrť. Zelinka nepotrebuje stovky strán. Vycibrenou literárnou zručnosťou dokáže na kratšom priestore zaujať aj širšie množstvo čitateľov.

Zelinku si môže prečítať tak akademik, filozof, ako aj bežný dedinský človek, ktorý sa v jeho príbehoch nájde a získa estetický pôžitok, ktorý ešte zvýrazňujú ilustrácie Alexandry Vasiľovej.

Knihu nájdete aj na našom online kníhkupectve: Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti (kniha) – INLIBRI online kníhkupectvo

Slzy bieleho úhora

Ak ste rybár, tak budete túto knihu milovať a ak ste z Východného Slovenska, určite Vás zaujme aj opis konkrétnych lokalít. Najnovšia Zelinkova kniha, v ktorej dominuje prostredie vidieka a pracovísk, je rozdelená na dve časti.

Kým prvá tvorí literárny pell-mell absurdného humoru, miniatúrnych poviedok zo života, glosy, úvahy, denníkové zápisky, snové vízie, fiktívne novinové články, mravoučné pojednania, ale aj nostalgické spomínanie s autobiografickou príchuťou, tak druhá časť je zameraná len na tematiku rýb, vody a riek.

Čitateľa uvediem do tematiky úvodných textov: poviedka o tom, „čo všetko sa môže vstať“; sny zamilovaného starca; o schizofrenickom susedovi; poviedky zamestnancov z pracovného procesu; kábelový majster zamýšľajúci sa nad Zoščenkovou poviedkou atď.

Od banálneho príbehu vás autor zavedie až k časopriestorovým paradoxom.

Záver prvej časti tvorí poviedka o človeku, ktorý sa vzoprie rodinkárstvu a napokon sociálne ladený príbeh o problémoch spojených so starostlivosťou o chorého človeka.

Druhá časť sa skladá z denníkových zápiskov s ústrednou témou chytania rýb.

Pre Zelinku je rybačka rituálom, ktorého opis si užíva. Čitateľovi podáva príbehy spojené s opisom krajiny, prírody, geografie východného Slovenska (Udava, Laborec, Koškovce, Osadné, Jablonka, Krásny Potok, Vihorlat…).

Každodenné príhody zo života sú striedané s magicko-realistickými motívmi. Prečo použil Zelinka názov Slzy bieleho úhora sa čitateľ dozvie až na samom konci knihy „lebo zázraky, ak sa vôbec konajú, konajú sa naozaj iba raz.“

Ak doma máte zbierku kníh Milana Zelinku, už len z čírej zvedavosti a z toho, čo tento mimoriadne tvorivý človek vytvoril, Vám nemôže v poličke chýbať ani jeho najnovšia kniha Slzy bieleho úhora. A vďaka pôsobivým kresbám talentovanej Alexandry Vasiľovej vás neminie ani silný estetický zážitok.

Aj túto knihu nájdete na našom online kníhkupectve: Milan Zelinka: Slzy bieleho úhora (kniha) – INLIBRI

Lukáš Perný