Čo je impérium? Ako sa môže stať zdanlivo obyčajná krajina impériom? Prečo a ako ovplyvňujú svet ničivé sily propagandy amerického impéria? Tieto a omnoho viac otázok zodpovedá autor v tejto výborne spracovanej knihe.

Kateřina Nedbálková sa v predloženej publikácii zaoberá triedou ako sociologickým pojmom. Predmetom jej vedeckého záujmu je robotnícka trieda, ktorú neskúma len z teoretického hľadiska, ale realizovala aj vlastný výskum priamo vo výrobnom podniku. Autorka bola začlenená do pracovného kolektívu v továrni na topánky. Počas jej pôsobenia vo fabrike uskutočnila sériu rozhovorov a podieľala sa i na výrobnom procese.

„Hľadať a hovoriť pravdu, ako si ju človek myslí, nemôže byť nikdy zločinom. Presvedčenie nemožno nikomu nanútiť. Presvedčenie je slobodné.“
Sebastián Castellio, 1551
Dielo, ktoré popisuje urputný súboj muža, ktorého jedinou zbraňou bolo pero a jeho svedomie, proti tyranii a masovej propagande. Súboj, ktorý od začiatku mal jasného víťaza sa po smrti odvážneho Castellia zmenil na dojímavý a srdcervúci príbeh, ktorý svojou krutou výpoveďou ukázal na zverstvá, ktoré boli páchané v 16. storočí. Vďaka grandióznej propagande, ktorú by mohol závidieť aj Machiavelli a daru rozprávať, čo ľudia chcú počuť, dosiahol Kalvín podporu obrovských rozmerov a tak Castellio bojoval doslova sám proti celému ľudu. Tak ako Catellio, aj sám autor skrz toto dielo vyslovil názor odsudzovania vojny a násilia a pomocou presvedčenia humanistu dodáva nádej na lepšie časy. Trpký koniec nie len autora ale aj Castellia dokazuje, aký je svet zničený vojnami a ovplyvniteľný propagandou nie len v 16. alebo 19, storočí ale aj v súčasnosti. Ľahko, ale za to podrobne opísaný boj nenechá žiadneho čitateľa chladným.

Budem mať epitaf: Bol tu rád. Šibalo mu.
Pamäť je pustý dom. Tak pokoj tomu domu.
Napísal Jozef Urban v jednom zo svojich sonetových vencov. Bol tu krátko, no básnická stopa ktorú zanechal je nezmazateľná.

Záhada pôvodu Slovanov vzbudzuje zvedavosť celé stáročia. Je súčasťou mýtov aj seriózneho bádania. Ako prízrak sa vynárala z dávnych báji, bylín a povestí. Svedectva o našom pôvode ktoré boli iba tušené sa začali, skúmať až vďaka osvietenectvu a národným hnutiam 19. storočia.

Politológ Roman Michelko vo svojom aktuálne vychádzajúcom knižnom diele prináša náčrt základných vzťahov, ktoré sú charakteristické pre vybrané modely alternatívnych politických systémov. Ich teoretické východiská dokumentuje na príkladoch konkrétnych krajín. V prípade, že opisuje určité teoretické konštrukty bez reálneho uplatnenia v praxi, definuje ich signifikantné znaky a špecifiká.

Bielo – čierne figúrky postáv vyradené zo šachovnice sveta. Aj tak môžeme definovať
Lužinovu obranu. Prvú exilovú novelu z pera Vladimíra Nabokova, ktorá bez veľkého
povšimnutia prebýva osemdesiat rokov v tieni najznámejšieho autorovho diela Lolitta.

Monografia Dominky Dinušovej Za hlasom revolúcie skúma ideové inšpirácie, dielo a politické aktivity významných osobností latinskoamerického sociálneho a politického myslenia ako José Martí, José Carlos Mariátegui či Héctor Pablo Agosti. Pre ich tvorbu a spoločenské angažovanie bolo príznačné, že sa usilovali o politickú emancipáciu národov Latinskej Ameriky. Zároveň bojovali proti sociálnemu útlaku.

Otázka globalizácie je v posledných desaťročiach čoraz aktuálnejšia, či už v oblasti ekonomiky, politiky, alebo environmentalistiky. Zabúda sa však na globalizáciu z pohľadu morálnej zodpovednosti ľudí.