Bez štúrovcov a ich činov, by sme ostali pravdepodobne etnickou menšinou v srdci Európy, stratenou niekde na pomedzí Nemcov, Maďarov, a Čechov.  

Novela Cudzinec,  je s obľubou zaradzovaná medzi 100 najzásadnejších diel svetovej literatúry.  Kniha vyšla v čase druhej svetovej vojny ako prvotina vtedy neznámeho francúzskeho autora  pochádzajúceho z Alžírska.  Dnes už notoricky známy Albert Camus  patrí medzi  predstaviteľov  francúzskeho ateistického  existencializmu,  aj keď sám odmietal  filozofické škatuľkovanie. Do literárneho sveta vniesol pojem revoltujúceho človeka.

Americký lingvista, filozof, vedec a politický aktivista Naom Chomsky v knihe Rekviem za americký sen konfrontuje ideový koncept demokracie s politickou realitou. Jeho úvahy sa pritom nevzťahujú len na situáciu v Spojených štátoch amerických, ale mnohé aspekty spoločenského a politického života, o ktorých píše v predloženom knižnom texte sú príznačné aj pre ďalšie krajiny, začlenené do svetového ekonomického systému

Len máloktorá osobnosť v našich dejinách je tak univerzálna ako osobnosť Ľudovíta Šťúra. 

Bol človekom z dobrých pomerov, ktorý sa dokázal stotožniť s biedou ľudu. Intelektuálom z nemeckých univerzít a slovanským vizionárom v jednom. Poslancom  Uhorského snemu a bojovníkom  za práva Slovákov zároveň.

​Ako videli Ameriku 19. storočia významní spisovatelia Dickens a Sienkiewicz

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo v poslednom čase niekoľko zaujímavých historických cestopisov ako Putovanie Sándora Petöfiho, Na cestách (Antológia ruských autorov), Goetheho Cesta do Talianska, Krmanove Itinerárium, niekoľko amerických cestopisných kníh od Henryka Sienkiewicza (Americké rozprávky, Listy z Ameriky, Listy z Afriky) a ďalšie dve knihy na tému Ameriky – Dickensove Americké poznámky a Putovanie po Amerike od Iľfa a Petrova.

Eduard Chmelár osvetľuje známe miesta v slovenských dejinách, dopĺňa ich o menej známe fakty a udalosti a prostredníctvom kvalifikovanej historickej interpretácie zostavuje ucelený obraz o formovaní slovenskej identity. Výsledok jeho bádateľského úsilia zachytil v nevšednom knižnom diele Rekonštrukcia slovenských dejín (Formovanie slovenskej identity).

Jean Jacques Rousseau vždy rád písal inak ako bolo na vtedajšiu dobu bežné. Pravdupovediac, ani v súčasnosti nezapadá medzi klasické parametre písania. Dokázal čitateľa zaujať a vyvolať v ňom obrovskú škálu zmiešaných pocitov. Inak to nebolo ani v prípade tohto diela. S gráciou si podchytil čitateľa a prevrátil mu svet hore nohami.

V pár riadkoch dokázal spochybniť všetky predsudky o potrebnosti a dôležitosti vied a umení.

Kniha „Civilizácia na rázcestí“ po polstoročí porovnáva súčasné trendy s vedeckou predikciou spoločensko-ekonomického vývoja, ktorá bola publikovaná v práci s názvom „Civilizace na rozcestí“ v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Uvedená štúdia sa zaoberala vedecko-technickou revolúciou a jej vplyvnom na človeka a spoločnosť. Kľúčovou osobnosťou tohto projektu bol sociológ a filozof Radovan Richta.  

Nepodmienený základný príjem (NZP) predstavuje finančnú čiastku, ktorú štát poskytuje svojim občanom v pravidelných intervaloch bez ohľadu na to, či poberajú  príjem z pracovnej činnosti alebo iných zdrojov.

Kniha Základní příjem ve světe sa zaoberá teóriou, dejinami a uskutočnenými experimentami, ktoré sú spojené so zavedením NZP do praktického života.

Marián Klenko začína dejinami emancipácie od uznania politických práv (sloboda slova, tlače, náboženského presvedčenia), ktoré vydobyli liberáli, cez politické práva (volebné práva) až po práva sociálne, ktoré zas vydobyli socialisti a odborári.