Recenzia na knihu Majster a Margaréta od Michaila Bulgakova

,,Tak dobre, ktože si?“,, Som časťou onej sily, čo večne chce len zlo a večne dobro činí.“ 

Prihovára sa nám Bulgakov slovami Fausta v úvode svojho najväčšieho románu Majster a Margaréta.  Diabol prichádza navštíviť Moskvu, aby tí, ktorí neveria uverili aspoň zlu, no jeho vlastný ho nepoznávajú. Má mnoho tvári a mnoho podôb: starý učenec, cestovateľ, majster dialógu ale predovšetkým znalec ľudských potrieb.

Diabol rozpúta v Moskve  magickú maškarádu v ktorej postavy strácajú hlavy (obrazne aj doslovne), menia sa na zvieratá a miznú pod rúškom noci. Horor alebo alegória na realitu v ktorej Bulgakov tvoril? 

Majster a Margaréta je tak trochu postmoderný román s magicko – realistickými prvkami na ruský spôsob. V Bulgakovovom románe poznávame odkaz Gogoľa, ukrajinský folklór, starozákonných démonov, aj jazdcov apokalypsy.  

Kniha sa na prvý pohľad javí ako hymna démonizmu, kde zlo vládne nad nedostatokom dobra. Vo svojej podstate je príbehom o prekliatej láske, odpustení a milosrdenstve, pred ktorým musí ustúpiť aj sám vládca podsvetia.

Nenechajte sa odradiť vážnosťou tém. Majstra  môžeme čítať  ako  filozoficko teologickú dišputu o podstate zla a zároveň ako avantgardnú grotesku prekypujúcu čiernym humorom zo Stalinovej doby. 

Bulgakov tvoril  dielo v tridsiatych rokoch 20. storočia, pričom prvé vydanie bolo umožnené až dvadsať šesť rokov po autorovej smrti. Možno práve vďaka tomu je jeho odkaz odetý do magického príbehu zakázanej lásky, ktorý musí čitateľ kúsok po kúsku rozlúštiť sám. Tento krát  vo vynikajúcom preklade Jána Strasera.    

Dominik Petruška


Samotnú knihu nájdete aj na našom online kníhkupectve: Michail Bulgakov: Majster a Margaréta (kniha) – INLIBRI